Pryrost vałavoha ŭnutranaha praduktu Biełarusi ŭ 2011 hodzie skłaŭ 5,3% pry płanie 9–10%. Pavodle infarmacyi Nacyjanalnaha statystyčnaha kamiteta, u absalutnym vyražeńni VUP skłaŭ 274,3 trłn. rubloŭ.
Pa vynikach 2010 hoda pryrost VUP dasiahnuŭ 7,7%.

U 2011 hodzie tempy pryrostu VUP raśli ŭ studzieni-mai i źnižalisia ŭ červieni-śniežni. U studzieni hety pakazčyk skłaŭ 7,4%, studzieni-lutym — 7,8%, studzieni-sakaviku — 10,9%, studzieni-krasaviku — 12,3%, studzieni-mai — 12,5%, studzieni-červieni — 11%, studzieni-lipieni — 9,8%, studzieni-žniŭni — 9,1%, studzieni-vieraśni — 7,9%, studzieni-kastryčniku — 7%, studzieni-listapadzie — 5,8%.

Vytvorčaść pramysłovaj pradukcyi ŭ minułym hodzie ŭzrasła na 9,1% i skłała 337 trłn. rubloŭ (hadavy prahnoz rostu — 9–9,5%). Udzielnaja vaha adhružanaj inavacyjnaj pradukcyi ŭ ahulnym abjomie adhružanaj pradukcyi skłała 17,4% (12–13%).

Sielskahaspadarčaja vytvorčaść u haspadarkach usich katehoryj vyrasła na 6,6% (7–8%), pry hetym u sielhasarhanizacyjach vytvorčaść pavialičyłasia na 9,6%.

Pryrost inviestycyj u asnoŭny kapitał skłaŭ 13,3% (hadavy prahnoz 16–17%). Uviedziena ŭ ekspłuatacyju 5 młn. 487 tys. kv. mietraŭ žylla (na 17,2% mienš letašniaha pakazčyka).

Abjom pieravozki hruzaŭ transpartam uzros na 4,9%, roźničny tavaraabarot — na 6,6%.

Spažyvieckija ceny vyraśli na 108,7% (u 2010 hodzie — na 9,9%). Ceny vytvorcaŭ pramysłovaj pradukcyi pavysilisia na 149,4% (18,9%).

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?