Znajści
Ałharytmičny łacinski varyjant
28.05.2023 / 21:254RusŁacBieł

Vybitnyja dackija mastaki XIX stahodździa vykarystoŭvali piva pierad naniasieńniem farbaŭ. Raskazvajem, čamu jany tak rabili FOTY

Daśledčyki z Nacyjanalnaj halerei Danii vyrašyli pravieści analiz znakamitych dackich karcin dla vyjaŭleńnia białkovych astatkaŭ ad farbaŭ na pałotnach, ale ŭ vyniku vyśvietlili niešta bolš cikavaje. 

Ilustracyjnaja vyjava. Fota: pixabay

U viadomych dackich karcinach, napisanych u papiarednich stahodździach, navukoŭcy vyjavili ślady piva na pałotnach. Adpaviednaje daśledavańnie było apublikavana 24 maja ŭ navukovym časopisie Science Advances.

Hetuju teoryju ab vykarystańni piva paćvierdzili daśledčyki z Nacyjanalnaj halerei Danii. Pa słovach adnaho z navukoŭcaŭ, restaŭratara Siesiła Krarupa Andersana, daśledavańnie pačałosia z pošukaŭ žyviolnaha kleju (sumiesi dla rastvareńnia farbaŭ), ale potym pryviało da niečakanych vynikaŭ.

Pieršaja pałova XIX stahodździa nazyvajecca epochaj «Załatoha stahodździa» dackaha mastactva. U tyja časy pisali svaje karciny takija vybitnyja mastaki, jak Krystafier Vilhielm Ekierśbierh, Vilhielm Biendz, Krysten Kiobkie i inšyja. Jak vyśvietliłasia, majstry čerpali dadatkovaje natchnieńnie pry dapamozie niezvyčajnych rečyvaŭ. Dla padrychtoŭki pałotnaŭ jany vykarystoŭvali adchody, jakija zastavalisia paśla vareńnia piva.

«Akazałasia, što mastaki epochi «Załatoha stahodździa» ŭ Danii hruntavali svaje pałotny litaralna pivam. Karciny Ekierśbierha i Kiobkie byli daskanała vyvučany z dapamohaj sučasnych mietadaŭ i technałohij, paśla čaho było vyjaŭlena, što na siami pałotnach jość zbožžavyja i draždžavyja białki, u tym liku jačmień, hrečka, pšanica i žyta. Usie hetyja białki jość kampanientami dla vytvorčaści piva, i pry hetym jany pastajanna dehradujuć, što ŭkazvaje na ŭžyvańnie datčanami pierapracavanych pabočnych adchodaŭ pivavareńnia», — piša Siesił Krarup Andersan i inšyja navukoŭcy ŭ svaim daśledavańni.

(Usie karciny, raźmieščanyja nižej, byli praanalizavany ŭ daśledavańni).

Krystafier Vilhielm Ekierśbierh, «Ruski fłot kala Elsinara», 1826 hod. Fota: Wikimedia Commons

Krystafier Vilhielm Ekierśbierh, «Dacki vajskovy karabiel Dronning Marie z 84 harmatami ŭ pralivie», 1834 hod. Fota: Wikimedia Commons

Krysten Kiobkie, «Susanna Siesilija Kiobkie, žonka mastaka», 1836 hod. Fota: Wikimedia Commons

Krysten Kiobkie, «Partret mastaka-dekaratara H. K. Chiłkiera», 1837 hod. Fota: Wikimedia Commons

Navukoŭcy patłumačyli, što adchody pivavareńnia nanosili na pałotny ŭ vyhladzie pasty dla stvareńnia hładkaj pavierchni i praduchileńnia prasočvańnia farby.

Aŭtary daśledavańnia ŭpeŭnienyja, što hetyja novyja viedy dapamohuć zrazumieć, jak daŭžej zachavać šedeŭry mastactva.

Čytajcie taksama:

«My budziem pierahladać svaje zapisy pa miery mahčymaściaŭ». Amierykanskaja ŭstanova adkazała na biełaruski zapyt adnosna źmieny podpisaŭ pra pachodžańnie mastakoŭ

«Navat Prypiać mocna źmianiła svajo rečyšča». Biełarus z dapamohaj ChatGPT stvaryŭ unikalny sajt, dzie staradaŭnija karty Biełarusi možna paraŭnać z sučasnymi

Top kulturnickich kanałaŭ ad Mikity Moniča

Mark Rychter

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj
ananimna i kanfidencyjna?

Клас
7
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
1
Сумна
1
Абуральна
0
0
dusia/adkazać/
29.05.2023
Tamu što apaśla vykarystańnia vodki ruki trasucca, a apaśla piva nie.
0
Wunderwaffe/adkazać/
29.05.2023
Žvir,skisło užie ili okončatielno razdieliłoś(sud́ba bolšinstva očień starych sortov). A počiemu tak hruntovali chołst? Potomu čto diešievo było. Faktičieski, vsia horodskaja Jevropa ot počti niemovlat do hłubokich starikanov do pojavlenija kačiestviennych vodoprovodov i vodoočistki pili v osnovnom pivo i druhije napitki. Potomu čto voda była hriaznaja, voniučaja i zaraznaja.
0
Žvir :)/adkazać/
29.05.2023
Wunderwaffe, dyk vada j ciapier, jak i raniej, aŭno, ale ŭ dadatak i piva vyradziłasia, jak na biadu. Tak i žyviem. Niekali ŭ Hamburhu ja admysłova vydatkavaŭ čas, dy pakaštavaŭ 8 hatunkaŭ piva ŭ roznych śpiecyjalizavanych pad toj napoj surjoznych ustanovach. Chałtura, skažu ja vam ! Siońnia samaje smačnaje piva Jeŭropy (a bolš i niama dzie, zusim) varać u Łatvii. Paćvierdziŭ heta nia tolki dehustacyjaj, ale j nazirańniem za spažyvańniem toj pradukcyi ŭ plažnych šałmančykach (samy narodny test!). Usie zamiežniki biaruć tolki tutejšaje, nijakaje bielhijskaje, niamieckaje ci niderlandskaje ich nie cikavić... Nu, českaje jašče biaruć dobra.
Pakazać usie kamientary
Kab pakinuć kamientar, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera
Kab skarystacca kalendarom, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera