Pry Instytucie hienietyki i cytałohii NANB stvorany śpiecyjalny palihon dla vyprabavańnia transhiennych bulby i lonu, zajaviła namieśnik dyrektara pa navukovaj pracy instytuta Valancina Lemieš 23 kastryčnika na pres-kanfierencyi ŭ Minsku.

Pavodle jaje słoŭ, palihon znachodzicca na vulicy Skaryny na bijałahičnym doślednym poli, jaho płošča 0,3 ha. Na palihonie stvorany ŭsie ŭmovy dla vyroščvańnia transhiennych raślin. Zakupleny śpiecyjalnaja sielhastechnika i łabaratornaje abstalavańnie, jakija buduć vykarystany tolki pry vyprabavańni hetych raślin.

Jak paviedamiła Lemieš, palihon aharodžany dvuchmietrovaj bietonnaj ścianoj, pole asnaščana videakamierami i sihnalizacyjaj. Praduhledžany manitorynh asiarodździa vakoł palihona. Nazirańnie budzie vieścisia za nasiakomymi i raślinami ŭ radyusie 300–500 mietraŭ vakoł palihona.

Lemieš padkreśliła, što prajekt stvareńnia palihona adpaviadaje ŭsim mižnarodnym standartam.

Zaraz rychtujecca pašpart transhiennaha pola. Adnačasova vučonyja atrymali piarvičnyja transhiennyja raśliny bulby: z pavyšanaj ustojlivaściu da kałaradskaha žuka i zachvorvańniaŭ. Taksama stvorany transhienny lon-daŭhuniec z ustojlivaściu da hierbicydu hlifasatu.

Pradstaŭnik NANB nie zmahła skazać, kali hienna-madyfikavanyja raśliny mohuć pastupić u vytvorčaść. Spačatku hienna-madyfikavanaje nasieńnie pavinna prajści vyprabavańni na bijabiaśpieku, zatym u vypadku ich paśpiachovaha zaviaršeńnia jak minimum dva hady vykonvajucca dziaržhatunkavyprabavańni, zaznačyła jana.

Palihon dla vyprabavańnia transhiennych bulby i lonu budzie druhim u Biełarusi takim abjektam. Pieršy palihon niekalki hadoŭ tamu byŭ stvorany ŭ Centralnym bataničnym sadzie. Na im vyroščvajuć hienna-madyfikavanyja raśliny žuravin i bujakoŭ.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?