Biełarusy nie tolki naviedvajuć Litvu z metaj adpačynku abo nabyćcia nieruchomaści. Usio čaściej ich možna sustreć u Vilenskim aeraporcie abo ŭ samalotach avijakampanij tannych palotaŭ, jakija ažyćciaŭlajuć rejsy na ŭźbiarežžy Ispanii i Italii.

Pa słovach čytača Delfi Dajniusa, u takich samalotach usio čaściej miescy zajmajuć hramadzianie Biełarusi.

«Pamiataju, byli časy, kali z samalotam Ryanair moh za 90 litaŭ (35 dalaraŭ) da Barsiełony dalacieć, a ciapier davodzicca płacić kala 300 litaŭ za kvitok, i to treba dobra pašukać. Miarkuju, što turysty ź Biełarusi, jakija kuplajuć kvitki i za niekalki socień jeŭra, mahli spravakavać rost koštaŭ na kvitki kampanij tannych palotaŭ», — razvažaje surazmoŭca.

Jon taksama vykazaŭ mierkavańnie, što biełarusy, jakija aktyŭna vandrujuć praź Litvu, vymusili Ryanair pieranosić svaje paloty z Kaŭnasa ŭ Vilniu.

Adnak inšyja surazmoŭcy paćvierdzić hetyja zdahadki nie zmahli.

Ni Vilenski aeraport, ni Departamient pa turyźmie źviestki pra biełarusaŭ, jakija prybyvajuć u Litvu, i kančatkovyja mety ich maršrutu nie źbirajuć. Niama takich źviestak u avijakampanii Ryanair.

Dyrektar turahienctva «BPC Trevieł» Hvidas Aukštonis skazaŭ, što napłyvu biełarusaŭ nie adčuvajecca, adnak klijenty z susiedniaj krainy sustrakajucca.

«Bolšaść klijentaŭ ź Biełarusi źviartajucca ŭ filijały, raźmieščanyja ŭ Akropolis.
Jany tudy pryjazdžajuć pa zakupy, zachodziać i cikaviacca cenami i padarožničajuć. Ale pakul ich kolkaść nie takaja ŭžo vialikaja», — śćviardžaje surazmoŭca.
Kiraŭnik pradpryjemstva adznačaje, što biełarusy časta vybirajuć jeŭrapiejskija kurorty, a nie ŭpadabanuju litoŭcam Turcyju i Jehipiet. Pa słovach H. Aukštonisa, adzinaje adroźnieńnie pamiž adpačyvalnikami ź Litvy i Biełarusi — - apošnija nie sprabujuć handlavacca.

«Kali im dobra prezientavać padarožža, pakazać pakiet, absłuhoŭvańnie padabajecca, jany i kuplajuć», — raspavioŭ dyrektar ahienctva.

Dyrektar turystyčnaha ahienctva «Top Trevieł» Arunas Navickas śćviardžaje, što z klijenty ź Biełarusi sustrakajucca davoli časta.

«Pakolki my pa bolšaj častcy źjaŭlajemsia internet-ahienctvam, nas lahčej znajści na adlehłaści. Davodzicca adkazvać na telefavańni i zapyty pa ŭsich pytańniach: ad detalaŭ prybyćcia i da afarmleńnia viz», — raspavioŭ jon.

Na dumku A.Navickasa, biełarusy płanujuć adpačynak z praź Litvu z-za bolšaj prapanovy i jakaści, ale i z-za stanovišča ŭ svajoj krainie.

«Ludzi zbolšaha bajacca pakazvać svaje dachody. Im našmat praściej tyja hrošy nie dekłaravać, a patracić u Litvie. Jany viazuć siudy najaŭnyja hrošy i raźličvajucca časta hatoŭkaj», — kaža A.Navickas.

U toj ža čas jon adznačaje, što susiedzi schilnyja płacić bolš i mienš handlavacca.

«Biełarusy ŭ siarednim kuplajuć bolš darahija tury, čym litoŭcy.
Tak pakazvaje naš dośvied. I źnižku jany nie tak časta prosiać, što robić kožny litoviec», — skazaŭ A.Navickas.
Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?