8 maja, pryblizna, a 6-j ranicy, u byłoj siadzibie O'Rurkaŭ, što va Usielubie Navahrudskaha rajona, pačaŭsia pažar.

Tak siadziba O'Rurkaŭ va Usielubie vyhladała jašče da pažaru. Fota Arcioma Abłažeja.

Tak siadziba O'Rurkaŭ va Usielubie vyhladała jašče da pažaru. Fota Arcioma Abłažeja.

«Kali my pryjechali, a 10-j ranicy, siadziba jašče daharała. —
raskazvaje dyrektar krajaznaŭčaha muzieja Tamara Viaršyckaja. — My pryjechali tudy razam z naščadkam O'Rurkaŭ, Aleham O'Rurkam, jaki jakraz chacieŭ viarnuć sabie siadzibu «.
Samaja vierahodnaja viersija zdareńnia — u byłoj siadzibie nočyli bamžy, jakich napiaredadni bačyli ŭ vioscy.

«U vyniku ad siadziby nie zastałosia ničoha. — kaža spadarynia Viaršyckaja. — Jość adna ściana, ale ź joj užo ničoha nie zrobiš. Da draŭlanaj siadziby była prybudavana cahlanaja častka, sučasnaja, ale i ŭ jaje zhareŭ dach».

Siadziba była vystaŭlenaja na aŭkcyjon, ale niekalki hadoŭ nichto jaje nie kuplaŭ. Pieršapačatkovy košt siadziby składaŭ $10 tysiač.

Biznesoviec Aleh O'Rurk žyvie ŭ Maskvie. Jon ličyć siadzibu va Usielubie ułasnaściu svajoj siamji, niezakonna adabranaj balšavikami ŭ 1939. Tamu płacić navat dziesiać tysiač dalaraŭ za jaje naščadak nie źbiraŭsia. «Lepiej ukłaści ich u restaŭracyju», — kazaŭ jon. Viedučy pieramovy ź miascovaj uładaj, O'Rurk zatrymaŭsia ŭ Navahrudskim rajonie na dzień paźniej, čym mierkavaŭ. U toj apošni dzień pierabyvańnia, pa fatalnym źbiehu abstavin, siadziba i zhareła.

«Ciapier pradaduć siadzibu za adnu bazavuju» — prakamientavaŭ zdareńnie O'Rurk.

Ad svaich namieraŭ viarnuć siadzibu Aleh O'Rurk nie admaŭlajecca i ciapier —
jon choča całkam adrestaŭravać jaje, viarnuć pieršapačatkovy vyhlad.
Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?