U mižnarodnym fotakonkursie amierykanskaha časopisa National Geographic «Vale's eye on sustainability», pryśviečanym ekałohii, adnym ź pieramožcaŭ staŭ biełarus.

No Balance.

No Balance.

Pavał Cieraškoviec.

Pavał Cieraškoviec.

Na konkurs było padadziena kala 3000 rabot ad fatohrafaŭ z usiaho śvietu. Žury abrała ŭsiaho troch pieramožcaŭ — u katehoryjach Challenges, Solutions i Wonders.

Fatohraf z Homiela Pavał Cieraškoviec pieramoh u katehoryi Challenges z fotarabot No Balance.

Pavał Cieraškoviec pracavaŭ u mnohich biełaruskich hlancavych časopisach, supracoŭničaŭ ź viadomym rasiejskim fešn-fatohrafam Alaksandram Baradulinym, ukrainskaj rekłamnaj fotastudyjaj Icon Photography, zdymaŭ na Kiev Fashion Week. Taksama jon źjaŭlajecca pieramožcam konkursaŭ u Biełarusi, Rasii, Ukrainie, Šviecyi. Publikavaŭsia ŭ amierykanskich, francuzskich, hreckich i kitajskich časopisach i błohach.

Fota No Balance zroblenaje niekalki hadoŭ tamu la CEC-4 u Minsku.
«Tady ja ŭ čarhovy raz zaprasiŭ adnu sa svaich znajomych madelaŭ pafatahrafavać, — raspavioŭ Pavał Cieraškoviec. — A ja lublu adkrytyja prastory, prastora — kali jość dzie razharnucca. Voś my i pajšli ŭ pali kala CEC. Mnie zdałasia vielmi cikavaj hieamietryja hetaha kadra. A kali daviedaŭsia ab konkursie, vyrašyŭ adpravić mienavita hetuju fatahrafiju, bo ŭ joj zaŭsiody była ideja procistaŭleńnia čałavieka i technałohij pryrodzie i ekałahičnym prablemam. Bo, z adnaho boku, CEC robić žyćcio ludziej praściejšym, a ź inšaha, u doŭhaterminovaj pierśpiektyvie, uskładniaje hetaje žyćcio. Tamu fota tak i nazyvajecca — No Balance».

Da hanarovaha zvańnia pieramožcy konkursu prykładajecca taksama «mieha-kruty» atłas ad National Geographic i firmovaja sumka.

Fatohraf pryznajecca, što pieramoha ŭ takim konkursie, biezumoŭna, šmat dla jaho značyć. «Jość i peŭnaje fotazadavalnieńnie, jakoje ja atrymlivaju ad padobnych pieramoh. A ŭ prafiesijnym płanie, dumaju, heta moža surjozna paŭpłyvać na maju prafiesijnuju dziejnaść», — zaŭvažyŭ Pavał Cieraškoviec.

A prafiesijnaja dziejnaść pačałasia dla jaho ŭsiaho paru hadoŭ tamu. Choć samo zachapleńnie fatahrafijaj paŭstała jašče ŭ rańnim dziacinstvie: «Moj baćka zajmaŭsia alpinizmam, uvieś čas braŭ z saboj kamieru i fatahrafavaŭ usie ŭbačanyja pryhažości. I, kali jon pakazvaŭ fota, ja dumaŭ: „Chalera! Jak kruta, ja taksama chaču tam pabyvać!“ Tak ja pačaŭ zajmacca amatarskaj fatahrafijaj — kab pakazvać znajomym miescy, dzie ja byvaju. A potym, kali pierajechaŭ z Homiela ŭ Minsk i pastupiŭ u Linhvistyčny univiersitet, zachacieŭ kupić sabie prafiesijny fotaaparat

. Paśla čaćviortaha kursa zamoviŭ z ZŠA „lustarku“. A potym padumaŭ: „Jełki-pałki, jana ž dźvie „štuki“ kaštuje — treba chacia b hetyja hrošy adbić“. Tak pačaŭ zajmacca prafiesijnaj fatahrafijaj.
Skončyŭšy ŭniviersitet, jašče hod prapracavaŭ u ofisie, paśla čaho zrazumieŭ, što nie mahu heta sumiaščać, kinuŭ pracu i staŭ zajmacca vyklučna fatahrafijaj».

Pa słovach Cieraškoŭca, dla paśpiachovaj karjery fatohrafa važnyja nie tolki pryrodžanyja zadatki, ale i praca nad ich raźvićciom: «Jakijaści zadatki pieršapačatkova pavinny być. Ale kali ŭ čałavieka jość pačućcio fatahrafii, to jamu budzie davoli lohka jaho raźvivać šlacham samaadukacyi. Treba pastajanna fatahrafavać, nie spyniacca ni na dzień. Taksama važna vyvučać fatahrafii inšych aŭtaraŭ. I nie prosta hladzieć, jaki kłasny zdymak, a ŭdumacca, čamu jon takim atrymaŭsia, jak jon zrobleny».

Pavodle jaho słoŭ, pieramoha ŭ konkursie National Geographic na dadzieny momant dla jaho — samaja važkaja. «Adnak vielizarnaje zadavalnieńnie taksama mnie daje mahčymaść publikavacca ŭ roznych časopisach, — dadaŭ jon. — Vielmi ŭžo lublu trymać u rukach svaje fatahrafii. Voś zaraz čakaju asobniki dvuch amierykanskich časopisaŭ z maimi fota».

Darečy, čaściej za ŭsio fatahrafii Paŭła publikujucca mienavita ŭ zamiežnych časopisach i błohach.

«Ja zdymaju ŭ dvuch asnoŭnych kirunkach: art i dakumientalistyka. Ź pieršym u nas, darečy, vielmi ciažka, i litaralna niemahčyma na fotoarcie zarablać, — tłumačyć Cieraškoviec. — Pa maich nazirańniach, mienavita hetyja dva kirunki bolš za ŭsio cikavyja zamiežnaj publicy. Akramia taho, za miažoj inšy padychod da supracoŭnictva z fatohrafami.

U nas, kab dzieści apublikavacca, treba telefanavać, prapanoŭvać siabie, tłumačyć jakija krutyja ŭ ciabie fotasieryi. A ŭ toj ža samaj Amierycy ciabie sami znojduć, napišuć i prapanujuć apublikavać. Jany bolš adkrytyja da supracoŭnictva».

Kažučy ab uzroŭni rabot inšych biełaruskich mastakoŭ, Cieraškoviec zaŭvažyŭ, što hodnych možna «pieraličyć pa palcach». «Jość niekalki imionaŭ fatohrafaŭ na słychu, tvorčaść jakich mnie padabajecca. Ale sumna, što hetych imionaŭ mała. I ŭ cełym, na moj pohlad, uzrovień biełaruskaj fatahrafii ŭ zarodkavym stanie», — pryznaŭsia jon, dadaŭšy, što jaho bolš cikaviać «zachodnija tendencyi».

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?