Litoŭskaja prezidentka Dala Palikarpaŭna Hrybaŭskajcie vyjaviła, što častku ź dzieviaci kandydataŭ, jakija ŭdzielničali ŭ prezidenckich vybarach, finansavaŭ i padtrymlivaŭ Kreml.

Na čym hruntujecca takaja vysnova?

U 2006 hodzie prakramloŭskim kandydatam ličyli Alaksandra Kazulina, letaś — Uładzimira Niaklajeva i Andreja Sańnikava.

Kudy trapiŭ Kazulin i chto jaho vyzvaliŭ? Kreml?

Dzie siadzić Sańnikaŭ i chto za jaho zmahajecca? Kreml?

(Uładzimir Niaklajeŭ nie za kratami tolki tamu, što jamu nie dali dajści da Płoščy.)

Jašče adzin pierł ad razumnicy Dali: častka pradstaŭnikoŭ biełaruskaj apazicyi amal nie kažuć pra niezaležnaść krainy, a prosta imknucca atrymać bolš hrošaj.

Hetaja vilenskaja spartsmienka byccam nie viedaje, što samaj vialikaj pahrozaj dla niezaležnaści Biełarusi źjaŭlajecca spartsmien z-pad Škłova, jaki adnaho razu skazaŭ, što Biełaruś dla jaho — projdzieny etap i mieryŭsia zasieści ŭ Kramli. Byccam nie bačyła pa telebačańni, što mnohija dziasiatki tysiač biełarusaŭ ŭ 1996 hodzie i paźniej vyjšli na vulicy, kab baranić niezaležnaść krainy. Byccam nie čuła, što tysiačy byli za heta kinutyja za kraty, aštrafavanyja, pazbaŭlenyja prava na pracu i vučobu.

Stvarajecca ŭražańnie, što kiraŭnica litoŭskaj dziaržavy paprostu retranśluje svajho siabra ź Mienska.
Pra toje, što pradstaŭniki imknucca atrymać bolš hrošaj, kaža i jon. I jon paśla padziej 19 śniežnia šukaŭ «maskoŭski śled» i vyličvaŭ u šerahach apazicyi ahientaŭ Kramla.

I samaje ahidnaje. Dla vilenskaj razumnicy niezaležnaść Biełarusi kaštoŭnaja nie sama pa sabie, a tolki tamu, što heta adpaviadaje nacyjanalnym intaresam Litvy. Z hetaha vykazvańnia

možna zrabić vysnovu, što hałoŭny čynoŭnik Biełarusi, jaki mižvoli musiŭ stać niezaležnikam, — abaronca intaresaŭ Litvy. Što nazyvajecca, prypłyli.

U svoj čas karol Ispanii Chuan Karłas na całkam aficyjnaj sustrečy rytaryčna spytaŭsia ŭ Uha Čavesa: ci nie zatknuŭsia b ty?

Chto paraić zatknucca Dali Palikarpaŭnie Hrybaŭskajcie?

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?