Vyjava znojdzienaj hraviury z kalekcyi Muzeum Narodowe w Warszawie, Oddział Muzeum w Nieborowie i Arkadii
Dzie znajšli hraviuru
Pałovu hraviury znajšli ŭ Polščy. Jana pachodzić z radziviłaŭskaj kalekcyi kartaŭ i hraviur z pałaca ŭ Niaboravie.
«Znachodka stała mahčymaj dziakujučy sistematyčnamu pošuku pa ličbavych biblijatekach i kalekcyjach muziejaŭ, analizu knihazboraŭ i mastackich kalekcyj roznych krain. Viadoma, vialikuju spravu robić internet i dyhitalizacyja [adličboŭka, — Hrodna. life] skarbaŭ, adnak časam heta i prosta pośpiech», — skazaŭ Hrodna. life Alaksandr Pierahudaŭ.
Pa słovach Alaksandra, jon vypadkova natknuŭsia na stary šlachavodnik. U im była zhadka hetaj hraviury. Tady historyk pačaŭ šukać kantakty muzieja i pierapisvacca ź jaho supracoŭnikami. Jany paćvierdzili najaŭnaść miedziaryta (hraviury na miedzi), a taksama dasłali Alaksandru zdymak.
Alaksandr Pierahudaŭ
Hraviur Ciunta bolej, čym mierkavałasia raniej
Asobnik adnosiać da druhoha, paźniejšaha nakładu, bo jon nie maje tłumačalnych podpisaŭ u kartušach. Na dumku vydaviectva Imago, mahčyma, što na toj čas maleńkija płaścinki z tekstami ŭžo byli zhublenyja. Ale hraviura karystałasia popytam z-za vysokaj mastackaj jakaści.
«Znachodka śviedčyć, što hraviur Ciunta z panaramaj Hrodna bolej, čym mierkavałasia raniej. Za minułyja čatyry hady byli znojdzienyja minimum čatyry novyja miescy zachoŭvańnia hraviury, adnak u Hrodnie ci Biełarusi jaje dahetul niama», — skazaŭ Alaksandr Pierahudaŭ.
Siońnia viadoma pra 13 zachavanych asobnikaŭ hetaj hraviury. «Jana [hraviura, — Hrodna. life], jak i raniej, zastajecca nadzvyčaj redkaj i kaštoŭnaj, adnak my možam kazać ab minimalna zadavalniajučaj kolkaści dajšoŭšych da nas hraviur».
Znojdienaja hraviura Ciunta — užo piataja, jakaja zachoŭvajecca ŭ Polščy.
Čamu daśledčyki kažuć pra dva nakłady hraviury
«Miedziaryt pakidaje šmat pytańniaŭ biez adkazu. Viadoma, naprykład, pra dźvie varyjacyi hraviury, jakija adroźnivajucca movaj podpisaŭ — niamieckaj albo łacinskaj. Jość niekalki asobnikaŭ sa źmienami na malunku, značyć niechta paźniej padpraŭlaŭ miednuju plitu, tamu daśledčyki kažuć pra dva nakłady hraviury», — skazaŭ Alaksandr Pierahudaŭ.
Na dumku historyka, hraviura karystałasia vialikim popytam, tamu jaje drukavali znoŭ i znoŭ, navat kali tablički z tekstam užo zhubilisia. «Ale dakładnaj viersii, čamu tak atrymałasia, my nie majem. Zvyčajna hraviuru drukavali, pakul mieŭsia popyt, a miednaja plita fizična dazvalała heta. Heta ad 150−200 da 500−1000 adbitkaŭ. Dobra, kali za 450 hod da nas dajšło 10−15% nakładu. Hraviura maje vialiki pamier, a heta ŭskładniaje jaje zachoŭvańnie».
Alaksandr spadziavajecca, što heta nie apošniaja znachodka i hraviuru atrymajecca zavieźci ŭ horad, jaki na joj adlustravany.
Kali drukavali hraviuru
Panarama Hrodna Hansa Adelhaŭziera i Maciasa Ciunta była ŭpieršyniu nadrukavanaja ŭ Niurnbierhu ŭ 1568 hodzie.
23 lipienia 1567 hoda Žyhimont Aŭhust pryniaŭ u Hrodnie maskoŭskaje, tureckaje i małdaŭskaje pasolstvy. Pavodle hetych padziej mastak Adelhaŭzier zrabiŭ ilustracyju. U 1568 hodzie była vydadzienaja hraviura, jakuju zrabiŭ niurnbierhski hravier Macias Ciunt.
Heta pieršaja praŭdzivaja vyjava biełaruskaha horada: na hraviury jość Fara Vitaŭta, Stary Zamak, Kałoža i inšyja sakralnyja hrodzienskija abjekty — takija, jakimi jany byli.
Hraviura Adelhaŭziera-Ciunta
U 2008 hodzie hraviuru vystavili na aŭkcyjon u Varšavie. Na tarhi pajechaŭ dyrektar Hrodzienskaha historyka-archieałahičnaha muzieja Juryj Kiturka. Pačatkovaja cana za hraviuru była 40 tys. złotych. Padčas tarhoŭ jana vyrasła da 95 tys. złotych. U biełaruskich uładaŭ nie chapiła hrošaj, kab vykupić łot, bo byŭ hrašovy limit. Tamu hraviura dasiul zastajecca ŭ Polščy.





