U byłym domie žonki pieršaha prezydenta Biełarusi Haliny Radzivonaŭny Łukašenki ŭ Ryžkavičach žyvie staršynia Škłoŭskaha rajvykankamu Alaksandar Citok. Svaboda naviedałasia na Škłoŭščynu, dzie, jak kažuć miascovyja, pabudavałasia siamja Łukašenki.

Vulica Suničnaja ŭ Škłovie (heta byłyja Ryžkavičy) u budzionny dzień padajecca małaludnaj. Tut jość dziciačaja placoŭka, vadajom. Na pačatku vulicy — znakamity dom sałatnaha koleru, dzie raniej žyła Halina Radzivonaŭna, žonka Alaksandra Łukašenki, jakaja jašče na pačatku jahonaha prezydenctva admoviłasia jechać ź im u Miensk.

Škłoŭcy kažuć, što ciapier «heta dom mera». Kala budynka nie było nijakaj achovy, dvoje mužčyn farbavali pračynienuju bramu.

Staršynia Škłoŭskaha rajvykankamu Alaksandar Citok u razmovie z karespandentam Svabody pa telefonie paćvierdziŭ, što jon tam žyvie.

Były dom Haliny Łukašenki, dzie ciapier žyvie staršynia Škłoŭskaha rajvykankamu.

Były dom Haliny Łukašenki, dzie ciapier žyvie staršynia Škłoŭskaha rajvykankamu.

«Hety dom biaspłatna pieradadzieny ŭ kamunalnuju ŭłasnaść, i rašeńniem vykankamu jon vydzieleny staršyni rajvykankamu dla pražyvańnia. Heta słužbovaje žyllo. Budavaŭ Alaksandar Ryhoravič, u jaho historyju nie ŭnikaŭ, — skazaŭ Alaksandar Citok. — Žyłaja płošča nievialikaja, try pakojčyki. Haścioŭnia, kuchnia i maleńki pakojčyk typu dziciačaha. Prybiralnia, vanna, jak zvyčajna, usio ścipleńka, akuratnieńka. Haraž, sarajčyk, i my kurej trymajem, i aharodzik maleńki, bulbačku sadzim, i ciaplička jość, huročki, pamidorčyki. Dla staršyni dom — heta navat lepš, čym kvatera, kali ščyra, kali jakaja chvilinka źjaŭlajecca, možna na ziamli papracavać. I sad jość jabłyčki pakłaści. Narmalna, ničoha lišniaha, skromnieńki domik».

Halina Łukašenka žyvie ŭ adnym z novych damoŭ, ale jaho numaru staršynia rajvykankamu nia viedaje.

Na Suničnuju vulicu jość zajezd tolki z boku šašy, a z druhoha boku tupik. Tam vulica pierakrytaja aharodžaj, chacia ŭ raźjomie aharodžy jość ściažynka dla prachodu.

Płot pasiarod vulic.

Płot pasiarod vulic.

Škłaŭčanie kažuć, što tut, u kancy vulicy, jość novazbudavany adnapaviarchovy draŭlany dom, dzie stajać videakamery, u dvary ciaplička i sad. Heta i jość novy dom Haliny Łukašenki.

Novy dom Haliny Radzivonaŭny.

Novy dom Haliny Radzivonaŭny.

Tut ža praz darohu žyvie siamja Somavych, baćkoŭ žonki starejšaha syna kiraŭnika krainy Viktara Łukašenki. Kala ich raniejšaha adramantavanaha doma pabudavany draŭlany dvuchpaviarchovik, abniesieny aharodžaj.

Dom Somavych.

Dom Somavych.

Miascovyja kažuć, što jaho haspadar — cieść Viktara Łukašenki Valery Somaŭ. Na žal, datelefanavacca da Somavych nie ŭdałosia, nichto nie zdymaŭ słuchaŭku.

Škłaŭčanie kažuć, što Viktar Łukašenka pa vychodnych naviedvajecca ŭ Škłoŭ i byvaje na Suničnaj. Što da pabudoŭ, to adzin z žycharoŭ susiedniaj vulicy skazaŭ karespandentu Svabody, što heta zvyčajnyja damy, pabudavanyja z materyjałaŭ miascovaha kambinatu, maŭlaŭ, nia toje, što ludzi buduć pad Mienskam.

Staršynia rajvykankamu kaža, što vulica adkrytaja.

«Tam ža šlahbaŭma niama, usio adkryta, dastupna. Hałoŭnaje — nia leźci da čałavieka, u kožnaha svaja ŭłasnaść. Mnohija staviać syhnalizacyju i na mabilnik vyvodziacca roznyja funkcyi achovy. Heta jak va ŭsich», — kaža Alaksandar Citok.

Sapraŭdy, pa vulicy možna svabodna prachodzić.

Tut ža ŭ Škłovie, ale ŭžo na vulicy Dzikuna, jak kažuć miascovyja, na baćkoŭskaj siadzibie zbudavała dvuchpaviarchovy cahlany dom Hanna Łukašenka, žonka siaredniaha syna kiraŭnika krainy Dźmitryja. Žychary vulicy kažuć, što na ŭčastku siarod pabudovaŭ jość łaźnia.

Damy na vulicy Dzikuna «Jak zvyčajnyja hramadzianie».

Damy na vulicy Dzikuna «Jak zvyčajnyja hramadzianie».

Što da infarmacyi pra damy svajakoŭ siamji Łukašenki, to staršynia Škłoŭskaha vykankamu Alaksandar Citok skazaŭ, što pracuje ŭ Škłovie niadaŭna. «U ich nia byŭ, nia viedaju», — skazaŭ Alaksandar Citok.

Pavodle Citka, «jany jak zvyčajnyja ludzi, pavodziać siabie ścipła i lišnich patrabavańniaŭ nie pradjaŭlajuć».

«Chacia adčuvajem adkaznaść, što vysoki ŭzrovień, nu voś i Haliny Radzivonaŭny. Ale luboha žychara Škłoŭščyny spytajcie, žyvuć paradačna, ścipła, jak zvyčajnyja hramadzianie», — skazaŭ Alaksandar Citok.

Pavodle deklaracyi, pradstaŭlenaj Alaksandram Łukašenkam na apošnich prezydenckich vybarach u 2015 hodzie, Halina Radzivonaŭna Łukašenka vałodała žyłym domam u Škłovie ahulnaj płoščaj 115 kvadratnych metraŭ (pavodle deklaracyi za 2005 hod ahulnaja płošča doma składała 174 m²) i pałovaj žyłoha doma ŭ vioscy Vialiki Miežnik Škłoŭskaha rajonu ahulnaj płoščaj 53 m². Pavodle deklaracyi za 2005 hod, Viktar i Dźmitryj Łukašenki nia mieli ni damoŭ, ni kvater, ni ziamielnych učastkaŭ ci leciščaŭ. U deklaracyi na nastupnych vybarach u 2010 hodzie źviestki pra majomaść dziaciej u Centravybarkam užo nie padavalisia, jak i na vybarach 2015 hodu.

Starejšy syn Alaksandra Łukašenki Viktar z 2005 hodu zajmaje pasadu pamočnika prezydenta pa nacyjanalnaj biaśpiecy. Taksama z 2007 hodu jon siabra Rady biaśpieki Biełarusi. Z krasavika 2019 hodu Viktar Łukašenka vykonvaje abaviazki pieršaha vice-prezydenta Nacyjanalnaha Alimpijskaha Kamiteta.

Pavodle medyja, jaho žonka Lilija raniej pracavała ŭ kancernie «Biełmastacpromysły» specyjalistam 1-j katehoryi. Paźniej źjaviłasia infarmacyja, što Liliju pryznačyli namieśnikam dyrektara kampanii «Dana Astra» (uvachodzić u Dana Holdings).

Jana taksama dyrektar art-halerei «Art-chaos», što ŭ handlovym centry Dana Mall u Miensku.

Siaredni syn kiraŭnika krainy Dźmitry — staršynia «Prezydenckaha spartovaha klubu». Jaho žonka Hanna ŭ kampanii biznesoŭca Anatola Tarnaŭskaha «Juniviest-M» uznačalvała słužbu markietynhu. Joj naležyć markietynhavaja kancepcyja prasoŭvańnia samaha maštabnaha ŭ Biełarusi prajektu małapaviarchovaha elitnaha žyłoha kompleksu «Notynhiem» u Mienskim rajonie, raźličanaha na 20 tysiač žycharoŭ.

Alaksandar Łukašenka z tryma synami naviedvaŭ małuju radzimu ŭ minułym hodzie i pracavaŭ na subotniku — paradkavaŭ Trafimavu krynicu kala ahraharadka Aleksandryja. Kažuć, što Łukašenka-starejšy ŭ dziacinstvie lubiŭ tut adpačyvać, i krynička adnoŭlena pa jaho daručeńni.

U Aleksandryi-2 vielmi dobry asfalt, jość dźvie viertalotnyja placoŭki. Tut adnoŭlenaja baćkoŭskaja chata Alaksandra Łukašenki. Stajać nievialikija altanki. Vyhladaje, što ciapier tam nichto nie žyvie.

Baćkoŭskaja chata kiraŭnika Biełarusi.

Baćkoŭskaja chata kiraŭnika Biełarusi.

Nasuprać jaje zakrytaja terytoryja pad achovaj. Pavodle škłoŭcaŭ, tam rezydencyja kiraŭnika krainy.

U interviju Tut.by u 2014 hodzie ciešča Łukašenki Alena Žałniarovič (jana žyła ŭ vioscy Vialiki Miežnik, što niepadalok ad Aleksandryi) raspaviadała, što Halina Radzivonaŭna žyvie ŭ Aleksandryi, ale vielmi časta jeździć u Miensk.

Z Halinaj jana bačyłasia časta, dačka pryjaždžała štotydzień. Alena Žałniarovič pamierła ŭ vieraśni 2019 hodu.

Mahiła Aleny Žałniarovič.

Mahiła Aleny Žałniarovič.

Rezydencyja kiraŭnika krainy ŭ Aleksandryi-2 — pad pilnaj achovaj, chacia haspadar siudy naviedvajecca zredku. Kala rezydencyi vialiki ziamielny ŭčastak abniesieny metaličnaj aharodžaj, jakaja prylahaje da damoŭ viaskoŭcaŭ.

Rezydencyja Łukašenki ŭ Aleksandryi-2.

Rezydencyja Łukašenki ŭ Aleksandryi-2.

Aharodža rezydencyi.

Aharodža rezydencyi.

Žychar adnaho z damoŭ skazaŭ, što raniej tut nibyta planavali zbudavać fermu ci stajniu, dy potym ad hetych planaŭ admovilisia. Nibyta dalej tam jość vulli. Ale aharodžu, jakaja z adnaho boku pieraškadžaje prachodu da vadajomu, nie prybrali. Prachod na aharodžanuju terytoryju zakryty.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?