Alaksandr Łukašenka zapatrabavaŭ vysokaj jakaści akazańnia miedycynskich pasłuh i ŭ paŭsiadzionnym žyćci, kali nie patrabujucca składanyja ŭmiašańni i apieracyi.
Pra heta jon zajaviŭ 23 studzienia ŭ Minsku na cyrymonii ŭručeńnia dypłomaŭ akademikam i členam-karespandentam Nacyjanalnaj akademii navuk, paviedamiła pres-słužba prezidenta.
Padčas hutarki z vučonymi havorka zajšła pra pytańni miedycyny i achovy zdaroŭja. Łukašenka skazaŭ, što dziaržava ŭkłała vielizarnyja srodki, kab madernizavać ustanovy achovy zdaroŭja pa ŭsioj krainie, stvaryć sučasnyja balnicy nie tolki ŭ abłaściach, ale i rajonnych centrach, a taksama samyja sučasnyja navukova-praktyčnyja centry. Naprykład, ciapier u krainie stvarajecca ankacentr, padobnaha jakomu niama na postsavieckaj prastory. Łukašenka skazaŭ, što ŭ achovie zdaroŭja zroblena vielmi šmat, vybudavana nieabchodnaja sistema, jakaja dazvalaje akazvać miedycynskuju dapamohu na samym vysokim uzroŭni.
«Heta nie tolki ekanomika, heta vialikaja palityka, jakaja ŭpłyvaje ŭ cełym na imidž dziaržavy i ekanomiki. Luby čałaviek zmoža prynieści słavu dziaržavie, u tym liku i miedyki», — zaŭvažyŭ prezident.
«Jon źviarnuŭ asablivuju ŭvahu na nieabchodnaść kłapatlivaha staŭleńnia da vučonych, da ich dasiahnieńniaŭ. Alaksandr Łukašenka taksama padkreśliŭ, što nieabchodna ŭkaraniać u vytvorčaść dasiahnieńni vučonych», — paviedamiła pres-słužba.