Ministerstva abarony ZŠA budzie nazirać za zdaroŭjem svaich padnačalenych, jakija kantaktavali z chimičnymi snaradami, rakietami i bombami ŭ Iraku ŭ 2003-2011 hadach, paviedamili na minułym tydni aficyjnyja krynicy va ŭstanovie.

Žaŭnier amierykanskaj 173 parašutnaj bryhady pad irakskim horadam Kirkuk u traŭni 2003 hoda.

Žaŭnier amierykanskaj 173 parašutnaj bryhady pad irakskim horadam Kirkuk u traŭni 2003 hoda.

ZŠA i ich sajuźniki atakavali Irak u 2003 hodzie, abvinavačvajučy režym Sadama Chusiejna ŭ zachavańni i raspracoŭcy zbroi masavaha źniščeńnia, jakaja moža być vykarystanaja terarystyčnymi hrupoŭkami.

Amierykanski padaficer z chimičnymi apiokami ad znojdzienaha ŭ 2007 hodzie ŭ Iraku paškodžanaha chimičnaha snaradu.

Paśla zachopu Iraka akazałasia, što Chusiejn nie vyrablaŭ novuju chimičnuju ci bijałahičnuju zbroju, adnak mnohija žaŭniery atrymali atručańni, kali znachodzili staryja i iržavyja chimičnyja bajeprypasy, raskidanyja sadamaŭcami časam prosta pa pustyni.

Takija vypadki amal zaŭsiody byli zasakrečanyja. Dahetul ZŠA nie apublikavali poŭny śpis taho, što było znojdziena ŭ Iraku, i vypadkaŭ, kali žaŭniery atručvalisia. Vajskovaje kiraŭnictva tłumačyć heta niežadańniem raskryvać miescy znachodak, a taksama paviedamlać bajavikam, što staryja chimičnyja ŭzbrajeńni Chusiejna ŭsio jašče mohuć zachoŭvać efiektyŭnaść.

«Jeść niekatoryja pryčyny pakidać hetyja rečy ŭ sakrecie», — zajaviŭ hienierał-major armii ZŠA Heri Čyk, namieśnik kamandujučaha apieracyjami naziemnych vojskaŭ, piša The New York Times.

Usie znojdzienyja chimičnyja bajeprypasy byli zroblenyja ŭ 1980-ch hadach, padčas irana-irakskaj vajny, časta jany byli pustymi, ale sustrakalisia i tyja, u jakich zachoŭvaŭsia ipryt (harčyčny haz) ci zaryn.

Amierykanskija žaŭniery bieź śpiecyjalnaj vopratki vyvučajuć staryja irakskija bajeprypasy.

Amierykanskija žaŭniery bieź śpiecyjalnaj vopratki vyvučajuć staryja irakskija bajeprypasy.

Sakretnaść stała pryčynaj taho, što mnohija atručanyja nie atrymali dastatkovaha miedyčnaha nahladu, piša hazieta.

Ciapier viadoma, što jak minimum 25 amierykanskich žaŭnieraŭ stali achviarami tysiač starych iržavych chimičnych snaradaŭ i bombaŭ na zakinutych irakskich palihonach. Bajeviki taksama zredku vykarystoŭvali chimičnyja bajeprypasy ŭ svaich dyviersijach.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?