Nibyta i zarpłaty ŭ biełaruskim chakiei płaciać u dziasiatki tysiač dołaraŭ, i arenaŭ nabudavali, a vid sportu apynuŭsia na dnie.
Novych zorak amal nie źjaŭlajecca, a pra słaby ŭzrovień
«Kali ŭ śpiecyjalista, jaki pracuje ź dziećmi, jość vyšejšaja adukacyja, jaho staŭka ŭ studzieni była 1 922 000 rubloŭ, i heta z premijaj, ― paviedamlajuć u adździele fizkultury, sportu i turyzmu Pinskaha harvykankama. ― Staŭka ― heta 72 hadziny na miesiac.Kali trenier pracuje 120 hadzin, jamu naličvajecca 3 miljony 200 tysiač rubloŭ. Zarpłaty adnolkavyja ― što ŭ chakiejnaha treniera, što ŭ futbolnaha, što ŭ treniera pa ciažkaj atletycy. Prosta za dobryja vyniki vypłačvajuć dadatki. Ale ŭ našych chakieistaŭ vynikaŭ pakul niama, adpaviedna i dadatkaŭ taksama».
Padobnaja karcina i ŭ biełaruskim dziciačym futbole, dzie zarpłata ― pačastunak śviatym ducham. A kiraŭnictva dziciačych spartyŭnych škoł papiaredzili, kab nichto nie vydavaŭ finansavaj infarmacyi.
«Našy treniery zarablajuć pad try miljony. A małady budzie zarablać jašče mienš. Ad dvuch miljonaŭ»,― akreślivajuć situacyju ŭ adnoj sa SDIUŠAR Bresckaj vobłaści, dzie vychoŭvali ŭ tym liku i dziejnych hulcoŭ našaj nacyjanalnaj futbolnaj zbornaj.
U niekatorych futbolnych škołach, jakija ŭziali pad kryło kankretnyja kłuby, mohuć prypłačvać dziciačym śpiecyjalistam pabolej, čym u pravincyi.
«Małady trenier, biez katehoryi i stažu, jon budzie zarablaćDaśviedčany ž dziciačy trenier za studzień zarabiŭ try miljony ź liškam. Ale heta miesiac taki niaŭdały. Zvyčajna jon zarablajepaŭtara-dva miljony maksimum.
Ci možna z takimi staŭkami narakać na biełaruski futboł? A na naš boks, volnuju baraćbu, dziudo, dzie vyniki za apošnija dva alimpijskija cykły lasnulisia, a novych zorak nie padrastaje?
«Nu voś małady ŭ nas trenier pracuje pa boksie. Zarabotnaja płata ŭ jaho ― 3 035 500 rubloŭ, ― kažuć u adździele fizkultury, sportu i turyzmu Viciebskaha harvykankama. ― Heta z nahruzkaj u 32 hadziny. Plus štomiesiac zahadam načalstva dajecca premija z
Atrymlivajecca kala 3 170 000 rubloŭ dla maładoha treniera.
Takim čynam, zarobki śpiecyjalistaŭ sa spartyŭnych
I pra vychavańnie jakich maładych zorak moža vieścisia havorka?
Praŭda, treniery elitnych spartsmienaŭ adčuvajuć siabie bolš kamfortna, čym ich maładyja ci mienš udačlivyja kalehi.
Za bronzu na Alimpijadzie trenier, jaki pracuje z pryzioram, ciaham nastupnaha čatyrochhadovaha cykła maje pad 2900 dołaraŭ (na siońnia kala 25 miljonaŭ rubloŭ). Pretenzii takim trenieram za vysoki zarobak heta ― hrech. Niešmatlikimi alimpijskimi miedalami dla Biełarusi ludzi ich zasłužyli.
Tolki redkija biełaruskija spartsmieny i treniery ŭ našych nie zusim rynkavych umovach zmahli dabicca finansavaj niezaležnaści ad dziaržaŭnych stavak i razradaŭ.
«Kali jon zarablaŭ miljon dołaraŭ, to pieraličvaŭ mnie 200 tysiač. Zaraz jon zarablaje mienš, adpaviedna ― mienš mnie pieraličvaje», ― raskazvaje Mikałaj Mirny, baćka i asabisty trenier alimpijskaha čempijona pa tenisie Maksima Mirnaha. Darečy, zarpłaty ad Minsportu śpiecyjalist nie atrymlivaje. I voś čamu:
«Ja dva hady tamu zbudavaŭ spartcentr. Ja tam ličusia hałoŭnym trenieram. U dziaržaŭnych spartcentrach ja nidzie nie ličusia. Jany mnie, naturalna, płacili b, jak i inšym