«Napeŭna, televizar jość. Ale ja nikoli nie źviartała ŭvahi na hetyja momanty. U nas u kabiniecie niama, tamu nie zadumvałasia», — niaŭpeŭniena raskazvaje mnie supracoŭnica upraŭleńnia spravami Hrodzienskaha abłvykankama pra televizary z kabinietaŭ čynoŭnikaŭ.

Na sajcie dziaržzakupak hetaja ustanova raźmiaściła płan vydatkaŭ na 2013 hod. Tam vielmi cikavyja pazicyi. Naprykład — čatyry płaźmiennyja televizary ahulnym koštam 35 miljonaŭ rubloŭ.

U dołarach — pa tysiačy za štuku. U kramach za hety košt možna nabyć samy sučasny «Samsunh» albo «Soni» dyjahanallu 40 dziujmaŭ.
Anałahičny biełaruski «Haryzont» kaštuje 400 dołaraŭ. Na samim pradpryjemstvie havorać, što samy darahi biełaruski televizar u ich kaštuje kala 800 dołaraŭ.
A voś za tysiaču dołaraŭ ajčynny vytvorca televizary nie prapanoŭvaje.

Na žal, parazmaŭlać z adkaznym za nabyćcio televizaraŭ Alaksandram Baravikom nie atrymlivajecca. Jon i jaho namieśnik ci to zachvareli, ci to ŭ adpačynku.

Kiraŭnik ideałahičnaha adździeła Viciebskaha abłvykankama Alaksandr Klicunoŭ raskazvaje, što ŭ budynku šmat televizaraŭ. Ale navat u pryjomnaj hubiernatara staić viciebski «Viciaź».

«U mianie televizar „Viciaź“ u kabiniecie. Voś ja akurat nasuprać jaho siadžu. U hubiernatara, pa-mojmu, televizara niama. A voś u jaho pryjomnaj jość. Taksama „Viciaź“. Heta ja dakładna viedaju».

Akramia televizara, hrodzienski abłvykankam sioleta «zekanomić» jašče i na noŭtbukach. Ich zapłanavana nabyć 10 štuk. Hrošaj vydzielena ažno 100 miljonaŭ. Heta pa 10 miljonaŭ za štuku (kala 1150 dołaraŭ).
Madel nie ŭkazanaja. Ale košty na zvyčajnyja biudžetnyja madeli noŭtbukaŭ pačynajucca ad 380–400 dołaraŭ. Za 1150 noŭtbuk taksama možna nabyć biez prablem. Asabliva kali vam patrebny ultratonki korpus ź mietału, albo zvyšmahutny pracesar i videakarta dla hulniaŭ. Navošta ŭsio heta čynoŭnikam abłvykankama — tajamnica.
Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?