Tymbuktu — horad siarod Sachary.
Ład žyćcia kačeŭnikaŭ-tuarehaŭ zastajecca niaźmienny.
Tymbuktu całkam zbudavany z hliny.
Z hliny zbudavanaja i ŭnikalnaja miačeć Džynharejbier. Jaje zbudavaŭ sułtan Kankan Musa paśla viartańnia ź pilihrymki ŭ Mieku ŭ 1325 hodzie.
Žychary horada štohod svaimi rukami ramantujuć, padmazvajuć miačeć Džynharejbier. Fota 2006 hoda.
U horadzie koleru vydmaŭ ciapier jość elektryčnaść i sotavaja suviaź.
Ale ludzi žyvuć vielmi tradycyjna. Na fota: žančyna piače chleb na vulicy.
72-hadovy Alfa Telfi molicca ŭ siabie ŭchacie pa staradaŭnich kitabach va ŭłasnym domie. Fota 2004 hoda. Absalutnuju bolšaść starapisaŭ ludzi zachoŭvajuć u siabie ŭ damach.
Achoŭnik biblijateki staražytnych manuskryptaŭ vyratavaŭ bolšaść ich ad isłamistaŭ. Zhareła małaja častka, pryčym tyja, jakija byli abličbavany.
Pierad tym jak adstupić z horada, isłamisty padpalili miascovuju biblijateku staražytnaściaŭ.Navukoŭcy śvietu žachnulisia hetaj navinie.
Tymbuktu byŭ kvitniejučym centram karavannaha transsacharskaha handlu ŭ Sieradniavieččy, i jaho kalekcyja knih — samaja kaštoŭnaja krynica viedaŭ pa historyi Afryki, nieacenny kulturny skarb.
Sam horad uniesieny ŭ śpis suśvietnaj spadčyny JUNIESKA. Jon zachavaŭsia takim, jakim byŭ stahodździ tamu. Pryčym i chatki, i miačety tut zbudavany ź ziamli — z hliny. Kab jany zachavalisia, ich davodzicca štohod uručnuju padmazvać.
Francuzskija vojski vyzvalili horad ad sacharskich isłamistaŭ, ale tyja pierad sychodam vyrašyli «pakinuć pa sabie pamiatku». I padpalili knihi ŭ biblijatecy manuskryptaŭ, zbudavanych na hrošy Paŭdniovaj Afryki. Kalekcyi Tymbuktu majuć sapraŭdy panafrykanskaje značeńnie. Dla isłamistaŭ usia hetaja spadčyna «niedastatkova isłamskaja». Jak i stutui Budy ŭ Afhanistanie ci maŭzalei śviatych u Livii, što taksama trapili pad ahoń.
Ale ŭsio nie zhareła. Jak vyśvietliłasia,
miascovyja biblijatekar i achoŭnik zahadzia vyvieźli ŭsio kaštoŭnaje ŭ schavali ŭ pustyni za horadam. Vieźli na čaŭnie pa race Nihier u skrynkachZhareła tolki častka kalekcyi — taja, jakaja była raniej skapijavana na ličbavyja nośbity.z-pad «Neskafe».
Darečy, mnohija ŭjaŭlajuć Afryku pa etnahrafičnych karcinkach tuziemcaŭ u nacyjanalnych strojach, što absłuhoŭvajuć safary. Ale realnaja Afryka daŭno inšaja. U Tymbuktu jość mabilnaja suviaź i elektryčnaść. Akruha vybiraje svajho deputata ŭ parłamient Mali i mera. Dziejničajuć miascovyja radyjostancyi.
Žycharam Tymbuktu nie ŭpieršyniu chavać svaje skarby ad zavajoŭnikaŭ.Achoŭnik biblijateki raskazaŭ zamiežnym žurnalistam, što i biez taho absalutnaja bolšaść starapisaŭ zachoŭvajuć ludzi, u svaich hlinabitnych damach. Pryčym u chovankach u ścienach, u padpollach. Dziady raskazvajuć pra schovanki ŭnukam. A časam nie raskazvajuć, i na knihi natykajucca padčas pierabudovy.
Voś tak žyvuć u Sachary, u horadzie koleru vydmaŭ.
Zdajecca, nichto ź biełarusaŭ jašče nie pisaŭ pra Tymbuktu. Kali chtości z vas, čytačy, byvaŭ tam, kali łaska, raskažycie pra heta ŭ kamientach. Ci varta tudy jechać i ci realna tam pažyć?