Aktyŭnaja zabudova terytoryj za Minskaj kalcavoj aŭtadarohaj pačniecca ŭ 2012 hodzie.
Pra heta paviedamiŭ staršynia Minharvykankama Mikałaj Ładućka ŭčora na sustrečy z vykładčykami i studentami Biełaruskaha dziaržaŭnaha piedahahičnaha univiersiteta M. Tanka.

«U 2012 hodzie my aktyŭna vyjdziem za MKAD, bo ŭ stalicy vialikich terytoryj dla budaŭnictva žylla ŭžo niama. Budaŭnictva budzie iści, ale nie tak maštabna. A ahresiŭna my budziem pracavać za MKAD», — skazaŭ mer horada.

Pryjarytetnym napramkam pa aktyŭnaj zabudovie pryharada jon nazvaŭ Ščomyślicu. «Udarny kirunak — heta mikrarajon Ščomyślica. Zatym — Kałodziščy (terytoryja byłoha vajskovaha palihona), dzie možna pabudavać kala 5 młn kv.m žylla.

Heta naša pierśpiektyva na 7–8 hadoŭ. Tam my sfarmujem bujnuju zabudovu na adlehłaści 3 km ad MKAD, dzie zmoža pražyvać kala 150 tys. čałaviek»,
 — paviedamiŭ staršynia Minharvykankama, dadaŭšy, što za kalcavoj aŭtadarohaj dla kamfortnaj žyćciadziejnaści nasielnictva stvorać usiu nieabchodnuju infrastrukturu.
Mikałaj Ładućka taksama nahadaŭ pra prajekt uźviadzieńnia ŭ pryharadzie Minska haradoŭ-spadarožnikaŭ
i raskazaŭ, što ŭžo idzie prajektavańnie pieršaha horada-spadarožnika ŭ Smalavičach i vialikaha pasiołka indyvidualnaj zabudovy ŭ rajonie Kurhana Słavy. Pieršy dom u Smalavičach pačnuć budavać užo sioleta. Ciapier ułady Minska prapracoŭvajuć mahčymaści stvareńnia spryjalnych umovaŭ dla pryciahnieńnia achvotnych budavać žyllo ŭ pryharadzie. «My prapracoŭvajem matyvacyju prajektu. Heta, u pryvatnaści, lhotnaje kredytavańnie budaŭnictva žylla, zachavańnie dla minčukoŭ mahčymaści absłuhoŭvańnia ŭ paliklinikach stalicy i stvareńnie pracoŭnych miescaŭ u haradach-spadarožnikach», — dadaŭ mer Minska.
Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?