Zroblena jana na asnovie dałamitu.

Pra heta na pres-kanfierencyi 21 śniežnia ŭ Minsku paviedamiŭ načalnik upraŭleńnia «Centr» HVA «Harramaŭtadar Minharvykankama» Hienadź Frałoŭ.

Pavodle jaho słoŭ, hetuju sumieś płanujecca aprabavać u asabliva składanych umovach nadvorja, kali padčas hałalodzicy pojdzie doždž. Novy supraćhałalodny materyjał prapanavali vučonyja Biełaruskaha nacyjanalnaha techničnaha ŭniviersiteta. Jak paviedamiŭ Frałoŭ, 150 ton takoj sumiesi vyrablenyja na staličnym asfaltabietonnym zavodzie. Jon zaŭvažyŭ, što taki supraćhałalodny materyjał moža ŭžyvacca tolki ŭ redkich vypadkach z pryčyny jaho darahoŭli — kala 700 tys. za tonu, u toj čas jak tona inhibiravanaha supraćhałalodnaha materyjału, što ŭžyvajecca ŭ Minsku, kaštuje 93 tys. rubloŭ.

Jak paviedamiŭ śpiecyjalist, inhibiravany supraćhałalodny materyjał, raspracavany Instytutam ahulnaj niearhaničnaj chimii Nacyjanalnaj akademii navuk Biełarusi, užyvajecca ŭ stalicy z 2003 hoda. Dla jaho vytvorčaści vykarystoŭvajucca soli kambinata «Biełaruśkalij», madyfikavanyja śpiecyjalnymi składami. Pavodle jaho słoŭ, «hety materyjał maje nizki ŭzrovień ubirańnia vilhaci, pavialičana jaho zdolnaść płavicca i źnižana ekałahičnaja niebiaśpiečnaść». Pavodle mierkavańnia Frałova, «jon mieniej škodny, čym złučeńnie piasku i soli».

Śpiecyjalist dadaŭ, što košt supraćhałalodnaha materyjału vyšejšy, ale jon maje šerah pieravah u paraŭnańni z užyvańniem piasčana-salanych sumiesiaŭ. Pavodle jaho słoŭ, hetyja sumiesi zaśmiečvajuć vulicy, piasok zaśmiečvaje liŭnievyja kanalizacyi i rečyšča Śvisłačy, sol nazapašvajecca na zialonych zonach. Akramia hetaha, «samuju vialikuju škodu nanosiać silikaty, traplajučy ŭ arhanizm čałavieka praź lohkija».

Клас
Панылы сорам
Ха-ха
Ого
Сумна
Абуральна

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?