Śviedki pra novych pamierłych u vyniku vybuchu ŭ Pinsku, što prychodziać kožny dzień, ahalajuć nie tolki realny pamier trahiedyju, ale i pamier maralnaj prorvy ŭ našym hramadstvie, i, na žal, u našaj hramadzianskaj supolnaści.
Nam usim chaciełasia, kab achviaraŭ było mieniej — ale ich stała bolej.
U nas usich byli inšyja spravy, i my spadziavalisia, što biadzie daduć rady tyja, chto musić davać rady ŭ hetych situacyjach — ale my nie ŭzhadali, u jakoj krainie my žyviom.
U Pinsku, dzie ja byŭ na hetych vychodnych, panuje atmaśfiera pakinutaści.Ludzi nie vierać, što my pra ich biadu viedajem našmat bolš, čym jany sami. Adčuvańni, što kinuty
Usie cytujuć, kolki telehramaŭ vinšavańniaŭ i spačuvańniaŭ dasłaŭ za apošni dzień Łukašenka (zvodki BT usprymajucca jak sucelny ździek) i
nichto nie razumieje, čamu biełaruski lider nie zavitaŭ u Pinsk padčas vandroŭki pa Bieraściejščynie.
Da miascovych uładaŭ pytańniaŭ jakraz mienš, čym da inšych(nie toje, što ich niama, ale ich mienš). Tyja pastaralisia z kampiensacyjaj (možna spračacca pra jaje pamiery), banki i sam «Pinskdreŭ» zhadzilisia pahasić kredyty tym, chto trapiŭ u biadu, u horadzie abvieščana žałoba, pravodziacca dabračynnyja akcyi. Adnak vidavočna, što na viersie chutčej zacikaŭleny ŭ pieraduchileńni
Sprava navat nie ŭ tym, što dziaržava nie dapamahła ci niedadapamahła — sprava ŭ tym, što my nie zmahli zrabić usio, što mahčyma, tamu što zrabić usio, što mahčyma, nie było našym supolnym pryjarytetam.
Zdajecca, vybarčy virus abyjakavaści paralizavaŭ narmalnyja čałaviečyja reakcyi i z apazicyjnaha boku. Viedaju, što i palitykam, i ich paplečnikam balić za toje, što adbyłosia. Ale sproby vyśvietlić, čamu ž vy nie reahujecie nijak, natykalisia na nastupnyja adkazy.
Nasamreč,
trahiedyja ŭ Pinsku — heta test na sapraŭdnaść peŭnych apazicyjnych inicyjatyvaŭ,jakija raskvitnieli padčas vybaraŭ. Kab dapamahčy ludziam, treba realnyja ludzi ŭ kankretnym miescy, jakija b mahli dapamahčy sabrać infarmacyju i dastukacca da ludziej jakim patrebna dapamoha i jakija mohuć niešta źmianić. U kankretnych dziejańniaŭ zusim inšaja łohika, čym u virtualnaha
Što da
Adnak
čas nie dla ŭzajemnych paprokaŭ. Abłažalisia, nie prajavili narmalnaha hramadzianskaj, navat čałaviečaj reakcyi ŭsie ci amal usie — jak na ŭładnym, tak i na apazicyjnym fłanhu.A tamu — lepš paźniej, čym nikoli. Važna nie tolki vypravić pamyłku. Kali my nie damo rady ułasnaj abyjakavaści — heta značyć, što abyjakavaść stała normaj u našym hramadstvie i my ź joj całkam zhodny. Tady hroš cana ŭsim našym kampanijam, partyjam, kaalicyjam, forumam, partniorstvam, instytutam i kandydatam. My nie ŭ stanie źmianić Biełaruś, kali my nie ŭ stanie źmianić samich siabie.
I ŭ apazicyjnych kandydataŭ u prezidenty, paviercie, nie ŭpadzie rejtynh, kali jany zdolejuć akumulavać i pieravieści siemjam achviaraŭ i paciarpiełych dapamohu ŭ abjomie chacia b takim, u jakim jaje akazała dziaržava.Heta byŭ by razumny simvaličny krok. Kab dakazać, što apazicyja moža nie mienš, čym ułada, varta było b dakazać heta na kankretnym prykładzie. Paviercie, tym, kamu takaja dapamoha patrebna, voźmuć i nie buduć na vas viešać pijar, šmat chto ź ich na miažy vyžyvańnia.
«Pinskdrevu», Pinsku dla hetaha zapatrabujucca peŭnyja inviestycyi.Nakolki mnie viadoma, abstalavańnie na zavodzie było zastrachavana i situacyja šmat u čym papraŭnaja, ale ludziam patrebna praca, zarobak, srodki dla isnavańnia tut i ciapier. Dla pačatku varta było b zapatrabavać ad ułady, kab źmianiła svaju inviestycyjnuju palityku ŭ Bieraściejskaj vobłaści i admoviłasia b ad adnaho abrydłaha ŭsim spartovaha abjekta, kab adradzić vytvorčaść na «Pinskdrevie».
Davajcie razam pasprabujem zrabić choć niešta z hetaha — apazicyja, presa, hramadskija arhanizacyi. Adkładziem u bok palityčnyja kalkulacyi i ŭstrymajemsia ad uzajemnych abvinavačvańniaŭ u tym, što niechta čahości nie ŭ čas zrabiŭ. I prosta pačniem vypraŭlać ahulnyja pamyłki. Bo
Pinsk — heta naš supolny «Kursk», supolnaja «Katryna»,i vybracca z maralnaj jamy možna tolki razam i tolki adnaznačna rasstaviŭšy pryjarytety.





