Ahulnaj ci śpiecyjalizavanaj? Ad Redaktara.
Mnohija staryja čytačy z nastalhijaj uspaminajuć
Dla mianie važna zadumacca nad hetym škadavańniem i raskazać, jak budzie.
U
My bačym patrebu, kab «Naša Niva» vykonvała funkcyju «asnoŭnaj haziety»
Niamožna čakać, što biełaruskaja hramada ŭ siońniašnich umovach budzie mieć hazietu jakaści, apieratyŭnaści i vyčarpalnaści, jak «Hazeta vyborča» / Gazeta.pl ci «Letuvos rytas» / lrytas.lt. Treba być realistami: dla hetaha treba svaboda ŚMI, prychod rekłamadaŭcaŭ i nacyjanalnyja siły va ŭradzie. Da taho ž, my dziejničajem u moŭnych abcuhach: sacyjołahi vyjavili, što dola moładzi, jakaja svabodna vałodaje i karystajecca biełaruskaj movaj, mienšaja, čym dola starejšych ludziej. Mnohim ludziam ciažej, niazvykła vyjaŭlać svaje dumki
Jašče dziesiać hadoŭ tamupa-biełarusku amal nie pisałasia na temy haspadarki, sportu ci taho ž seksu. Ciapier pišacca šmat, štodzionna, z kožnym hodam lepš, i heta vydatna i dla movy, i dla viedaŭ.
Raście i aŭdytoryja «Našaj Nivy».
Papiarovaja hazieta zrabiła skačok paśla vychadu z paŭpadpolla ŭ 2008 hodzie (toj vychad my zaŭdziačvajem stojkaści hramadstva tut i, chaj nie zabyvajecca biełaruskaja hramada, cisku jeŭrasajuzaŭskaj i amierykanskaj dypłamatyi taksama, budziem im udziačnyja za hetaje spryjańnie našaj movie).
Što da sajta, to jaho aŭdytoryja apošnija dva hady rasła ŭ tempie 40–50% za hod. Sioleta hety pakazčyk budzie navat pieraŭzydzieny, miarkujučy pa ŭsim.
Musiać pamiatać usie, kamu važnaja biełaruskaja kultura i supolnaść: hazieta na biełaruskaj movie, jak i inšyja instrumienty kamunikacyi, vyžyvie tolki pry ŭmovie, što budzie naroščvać aŭdytoryju (u Internecie tyražoŭ niama, jość kolkaść naviednikaŭ). A i sama mova zachavaje svajo značeńnie tolki tady, kali budzie mieć takija instrumienty kamunikacyi.Inačaj — zhasańnie. Jaho my, darečy, nazirali na prykładzie ŭłasnym i inšych u kancy 90-ch.
Varta adznačyć, što sajt NN.BY — samy papularny biełaruskamoŭny resurs u suśvietnym siecivie, i mienavita heta paćviardžaje nam: jaho kancepcyja była pravilnaja. Ale my budziem i dalej mocna dumać, jak rabić maksimum z tymi srodkami, jakija majem. Darečy,
nie stamlajusia dziakavać tym niešmatlikim asobam, jakija rehularna addajuć dziesiacinu ci dvaccacinu ad svaich prybytkaŭ na «Našu Nivu».
Što da materyjałaŭ refleksijnaha charaktaru, za jakimi, jak piša Pavał Abramovič, vidać čałaviek, to ich ahulny abjom nie źmienšyŭsia, a navat vyras. Ale kali jany daminavali ŭ štodvuchtydnioviku
Litaratura ciapier inšaja, zacikaŭleńni inšyja, bo čas — inšy. I ŭ «Vyborčaj» nie znojdziecie nieŭłaścivaj dla hazietnaha žanru litaratury. Litaratura kročyć ramanami, a nie zaciemkami. Urešcie, u litaratury my mocna abmiežavanyja tym, što jość. Heta nie štodzionščyna, jaje čaladnik nie zrobić.
Zaŭvahi ŭ žaŭciźnie ja adkidaju. Zabaŭlalnyja materyjały ŭ «Hazecie vyborčaj» i «Letuvos rytas», jak i na ich sajtach, zajmajuć nie mienšuju, a bolšuju dolu. Toj, chto čytaŭ haziety «San», «Žizń» ci «Bild», viedaje, što takoje žoŭtaja presa i čym jana roźnicca ad jakasnaj.
A voś za technałahičnyja padkazki my zaŭždy ŭdziačnyja.
Kancepcyjaj «Našaj Nivy» zastaniecca stvareńnie maksimalna paŭnavartaj haziety dla maksimalna šyrokaj aŭdytoryi.





