U Minsku prajšło pasiedžańnie arhkamiteta pa stvareńni Alternatyŭnaha ŭrada dla budučaha adzinaha kandydata ad apazicyi.Inicyjataram idei vystupiŭ arhkamitet partyi BCHD. Tamu pasiadžeńnie adkryvali Pavał Sieviaryniec i Vital Rymašeŭski. Abodva ŭ čornych harniturach, abodva biez halštukaŭ. Treci sustaršynia Chryścijanskaj Demakratyi Alaksiej Šein spaźniŭsia, ale taksama sieŭ u hałavu stała. Taksama ŭ čornym kaściumie, ale pry halštuku.
Z patencyjnych kandydataŭ prysutničali Niaklajeŭ (padsieŭ da Ramančuka), Jarašuk (siadzieŭ pobač z Kalakinym), Kazulin (siadzieŭ kala Maračkina). Zrešty, hetych pretendentaŭ tak šmat, što tut adpaviadaje skazać: «dy inšyja».
Nikoha nie było ź lideraŭ Ruchu za Svabodu.
Ad «Chartyi'97» prysutničaŭ Źmicier Bandarenka, ale demanstratyŭna syšoŭ u časie vystupu Rymašeŭskaha. «Čaho ty idzieš tudy? Tam tabie słabuju pasadu vydzielili — ministra kultury» — sprabavaŭ jon zapynić Uładzimira Niaklajeva, ale toj nie pasułuchaŭsia.
Pieršym uziaŭ mikrafon palityčny analityk Valer Karbalevič. Jon vykazaŭ skiepsis adnosna idei alternatyŭnaha ŭrada ŭ situacyi, kali ŭ apazicyi niama adzinstva. «Upieršyniu nichto z apazicyjnych kandydataŭ nie stavić sabie zadaču pieramohi na vybarach, — narakaŭ jon. — Apazicyja pieratvarajecca ŭ koła dysidentaŭ».
Druhim uziaŭ mikrafon Alaksandr Starykievič. Jon reprezientavaŭ tych kandydataŭ u ministry, jakich «bieź ich ich ažanili». Jon vykazaŭ pretenziju arhanizataram, što jany ŭklučyli jaho ŭ śpis patencyjnych členaŭ urada. I pacikaviŭsia, ci ŭzhadniali z uklučanymi asobami ich zhodu. Zdajecca, u situacyi Starykieviča była absalutnaja bolšaść patencyjnych ministraŭ i namieśnikaŭ.BCHD naradziła hetuju ideju jak svojeasablivuju dekłaracyju pra namiery i pieradaje hetuju ideju šyrokaj hramadskaści.Nie, pryznaŭ Sieviaryniec: «Moža być, heta ŭ niejkaj stupieni hulniavaja technałohija»,
A voś pravaabaronca Aleh Voŭčak zaprašeńniu rady: «Ja na dziaržsłužbu chaču viarnucca. I chaču viarnucca na kankretnuju pasadu — Hienieralnaha prakurora». Supracoŭnikaŭ prakuratury cikavić nie kandydatura, a prahrama. Śledčy kamitet budzie pry milicyi ci pry prakuratury. Pryznačać hienprakurora budzie prezident ci parłamient.
Voŭčak i inšy lider byłych afhancaŭ Alaksandr Kamaroŭski havaryli adnym hołasam: niavažna, chto kandydat i ci budzie jon adziny. Patrebnaje adzinstva dziejańniaŭ.
Statkievič, Barščeŭski i Hryb taksama vystupili ŭ liku pieršych.
Miečysłaŭ Hryb nahadaŭ, što pieršy alternatyŭny ŭrad byŭ stvorany Viarchoŭnym Savietam
Hryb pryznaŭ, što nivodnaja z hetych struktur nie vyrasła ŭ sapraŭdny «cienievy ŭrad», bo apazicyja dla taho nie mieła instrumientaŭ. Hienierał Hryb zaklikaŭ apazicyju da realizmu.I daŭ abiacańnie dapamahać usim svaim vopytam kandydatam ad apazicyi i novaj uładzie, kali jana źjavicca.
Fiłosaf Uładzimir Mackievič abvieściŭ, što hatovy hałasavać za luboha, što pojdzie alternatyvaj dla Łukašenki. Ale padkreśliŭ, što nivodnamu nie choča dapamahać, «i tak dalej», dadaŭ jon.
Źmicier Daškievič padniaŭ prablemu naradžalnaści.
Paśla hetaha mikrafon addali patencyjnym kandydatam u prezidenty.
Anatol Jarašuk vystupaŭ
Uładzimir Niaklajeŭ taksama arhanizataraŭ pachvaliŭ,
Jarasłaŭ Ramančuk taksama vystupaŭ
Siarhiej Kalakin zrabiŭ zdarovuju zaŭvahu: «Kaalicyjny ŭrad mahčymy tolki ŭ tym vypadku, kali my damovimsia pra kaalicyjnaha kandydata ŭ prezidenty».A Karbaleviču daŭ vodpaviedź: apazicyja pracu viadzie, i choć jana nie zaŭždy publičnaja, i vyniki jaje nie ŭsie publičnyja, ale «ŭ nas jość adkazy na ŭsie hetyja pytańni».
Kazulin pramaŭčaŭ.
Padsumoŭvajučy, Sieviaryniec paličyŭ, što z 14 čałaviek, jakija zajavili ab namiery vyłučacca ŭ prezidenty na pasiedžańnie pa stvareńni alternatyŭnaha ŭrada źjavilisia dzieviać.
Pasiedžańnie było abvieščanaje zakrytym. Kandydataŭ zaprasili zastacca na kruhły stoł pa vybary pracedury vyłučeńnia adzinaha kandydata.
* * *
Alternatyŭny ŭrad. Prapanovy arhanizataraŭ
I. Administracyjny błok
Ministerstva ŭnutranych spravaŭ
M.Hryb, A.Voŭčak, V.Siŭčyk
Ministerstva zamiežnych spravaŭ
A.Milinkievič, A.Sańnikaŭ, P.Kraŭčanka
Ministerstva abarony
M.Statkievič, U.Baroŭka, A.Kamaroŭski
Biełaruskaja słužba biaśpieki
U.Baradač, M.Aŭtuchovič, V.Kabančuk
Ministerstva justycyi
M.Pastuchoŭ, A.Hułak, H. Pahaniajła, S.Alfier, S.Łukanin, U.Łabkovič
Ministerstva administracyjnaj reformy i samakiravańnia
M.Kobasa, M.Marynič, M.Pliska, A.Michalevič
II. Ekanamičny błok
Ministerstva finansaŭ
S.Bahdankievič, Ja.Ramančuk, A.Čubryk
Ministerstva ekanomiki
S.Čały, Ł.Złotnikaŭ, M.Zaleski, H. Dźmitruk
Ministerstva enierhietyki
S.Husak, T.Manionak
Ministerstva pramysłovaści
V.Šłyndzikaŭ, A.Vajtovič, A.Buchvostaŭ, Ju.Klimovič
Ministerstva sielskaj haspadarki
I.Nikitčanka, M.Baŭsiuk
Ministerstva pryrodnych resursaŭ
V.Drančuk, K.Łukašoŭ, P.Sieviaryniec
Ministerstva transpartu i kamunikacyj
R.Kastusioŭ, S.Čarnavoki
III. Sacyjalny błok
Ministerstva pracy i sacyjalnaha raźvićcia
A.Jarašuk, H. Hrušavy, A.Sasnoŭ, A.Kisiel, Ł.Skarabahaty
Ministerstva infarmacyi Ž.Litvina, P.Marcaŭ, A.Dyńko, A.Starykievič, I.Siaredzič
Ministerstva adukacyi
A.Trusaŭ, U.Kołas, Ł.Barščŭski, U.Mackievič, A.Łozka
Ministerstva kultury
U.Niaklajeŭ, A.Maračkin, V.Mazynski, H. Karžanieŭskaja
Ministerstva sportu i turyzmu
U.Parfianovič, V.Kuprejčyk, S.Kanyhin, D.Sadoŭski
Ministerstva achovy zdaroŭja
A.Vituška, Ju.Bandažeŭski, I.Šeha
Ministerstva siamji i moładzi
Z.Daškievič, Ju.Karetnikaŭ, A.Kim, Ł.Łysiuk, I.Łohvin, N.Pałažanka
Ministerstva relihij i nacyjanalnaściej
Dz. Šaŭcova, A.Sapiažynski, A.Šein





