Fota Antona Matolki, tut.by
Fota Antona Matolki, tut.by
Fota Antona Matolki, tut.by
Fota Antona Matolki, tut.by
Fota Antona Matolki, tut.by
Fota Antona Matolki, tut.by
Fota Antona Matolki, tut.by
Čorna-čyrvonyja-žoŭtyja šlejki i papruhi, takija samyja ściahi (ź fiederalnym arłom abo z hedeeraŭskim cyrkulem), biełyja spartovyja kaściumy z nadpisam Germany — minskaja publika addavała daninu radzimie znakamitaha rok-hurtu «Ramštajn».
Kali ty na šou, to fakt, što «Ramštajn» u muzycy kapijuć užo nie tolki minułyja pakaleńni mietalistaŭ i elektronščykaŭ, ale i samich siabie — nieistotny. Bo ŭsio-usieńkaje, što nazapasiła čałaviectva pa majsterstvie ładžańnia rok-šou, było tut: tałkova padabrany razahreŭ, ahresiŭny hrym, sceničnyja kaściumy sa skury, uźniaćcie muzykaŭ na vyšyniu, insceniroŭka padpalvańnia niby vypadkoŭca z natoŭpu, raptoŭnyja vybuchi i fajer-šou ź lazami połymia, čyj žar siahaŭ navat u samyja zacišnyja kutki zały…
Šou «Ramštajna» — biezdakornaje, jano pa hipierbale imkniecca da daskanałaści, dy paśla jakoha lubaja krytyčnaja zaŭvaha budzie prosta niedarečy. A jašče była ahramnistaja, naviutkaja i strašenna biudžetnaja «Minsk-Arena», čyj industryjalny interjer jak najlepiej adcianiaŭ demaničny bit bubnaŭ i piakielny rokat hitar.
Kali salist Tyl Lindeman vyjšaŭ śpiavać čarhovy paŭtorak sa słupom ahniu na hałavie, dyk stała zrazumieła, chto na siońniašni dzień zajmaje pasadu ŭładara suśvietu i kron-prynca hałaktyki.
Nieprychavanaja prapahanda kanfieci
Nahadajem, napiaredadni kancertu hramadskaja rada pa maralnaści vykazałasia niaŭchvalna nakont budučaha vystupu niamieckich muzykaŭ u Minsku, bo jany «ŭjaŭlajuć saboju nieprychavanuju prapahandu homaseksualizmu, mazachizmu dy inšych vyčvareńniaŭ, lutaści, hvałtu i nieprystojnaj łajanki». Panaziraŭšy za kancertam, varta zaznačyć:
prapahanda homaseksualizmu sapraŭdy mieła miesca. Padčas kancertu zhary valilisia kalarovyja, koleru viasiołki i seks-mienšyniaŭ, kanfieci.
Mazachizmu? A jak ža: udzielniki hurtu byli apranutyja ŭ skuru i zaklopki, i čas ad času hetyja zdarovyja dziadźki brutalna skakali adzin na adnaho. Pry žadańni možna žyva ŭjavić jakuju-niebudź sadamaza-scenu.Inšych vyčvareńniaŭ? Bieź ich nikudy: salist ź bietonamiašałki palivaŭ publiku vialikimi kamiakami pieny.
Sceny lutaści i hvałtu? Jak ža, było: «kanflikt» frontmena z kłavišnikam Kryścijanam Łorencam. Siužet: Lindeman chapaje Łorenca i špurlaje jaho ŭ nieviadoma adkul materyjalizavanuju pasiarod sceny vannu. Potym uzdymajecca na admysłovaj kałonie na vyšyniu piaci mietraŭ i adtul syple na kłavišnika žarynkami. Upakorany kłavišnik pieratvarajecca ŭ robata i ŭ vopratcy ź bliskaŭkami pačynaje jak by miechanična hrać na svaich sintezatarach, pry hetym da kanca šou jon vymušany biehčy pa ruchomaj darožcy, što ciapier ustalavali ŭ jaho pad nahami.
Jeŭrastandarty dla jeŭramastactva
«Ramštajn» zaŭsiody śviadoma pracavali na sutyku žanraŭ: nacisk mietała, zahadkavaść indastryjału, vyjhryšnyja temy hatyčnych i tancavalnyja rytmaŭ — usio ŭklučana. I dadamo dobra pradbačany katarsis z fajervierkam pry kancy — jeŭrastandarty navat u mastactvie. A jašče zaŭsiodny, biezupynny epataž, hulańni na stereatypach ab niemcach, vypraboŭvańnie miežaŭ publiki. Z admietnych znachodak: nasupierak starejšym bratam pa mietału, Scorpions i Accept, jakija addali pieravahu ekspartnaj, anhielskaj movu, ramštajncy nie ŭzbajalisia pastavić na nizki rehistr rodnaj niamieččyny. Darečy, minskaja publika prosta ździviła, kali na poŭnyja hrudzi paciahnuła pa-niamiecku ŭśled za Lindemanam hit Du Hast.
Kancert «Ramštajn» — usio roŭna jak filmy Cima Biortana, dzie vytančany anturaž i dzivosnyja piersanažy , jakija splalisia ŭ trochi pačvarnaje vidovišča, ad jakoha nie strašna, u žachałku, ad jakoj chočacca žyć.
A dzie tam rok? Rok pamior.





