Ilustracyjnaja vyjava. Fota: pixabay

Ilustracyjnaja vyjava. Fota: pixabay

U viadomych dackich karcinach, napisanych u papiarednich stahodździach, navukoŭcy vyjavili ślady piva na pałotnach. Adpaviednaje daśledavańnie było apublikavana 24 maja ŭ navukovym časopisie Science Advances.

Hetuju teoryju ab vykarystańni piva paćvierdzili daśledčyki z Nacyjanalnaj halerei Danii. Pa słovach adnaho z navukoŭcaŭ, restaŭratara Siesiła Krarupa Andersana, daśledavańnie pačałosia z pošukaŭ žyviolnaha kleju (sumiesi dla rastvareńnia farbaŭ), ale potym pryviało da niečakanych vynikaŭ.

Pieršaja pałova XIX stahodździa nazyvajecca epochaj «Załatoha stahodździa» dackaha mastactva. U tyja časy pisali svaje karciny takija vybitnyja mastaki, jak Krystafier Vilhielm Ekierśbierh, Vilhielm Biendz, Krysten Kiobkie i inšyja. Jak vyśvietliłasia, majstry čerpali dadatkovaje natchnieńnie pry dapamozie niezvyčajnych rečyvaŭ. Dla padrychtoŭki pałotnaŭ jany vykarystoŭvali adchody, jakija zastavalisia paśla vareńnia piva.

«Akazałasia, što mastaki epochi «Załatoha stahodździa» ŭ Danii hruntavali svaje pałotny litaralna pivam. Karciny Ekierśbierha i Kiobkie byli daskanała vyvučany z dapamohaj sučasnych mietadaŭ i technałohij, paśla čaho było vyjaŭlena, što na siami pałotnach jość zbožžavyja i draždžavyja białki, u tym liku jačmień, hrečka, pšanica i žyta. Usie hetyja białki jość kampanientami dla vytvorčaści piva, i pry hetym jany pastajanna dehradujuć, što ŭkazvaje na ŭžyvańnie datčanami pierapracavanych pabočnych adchodaŭ pivavareńnia», — piša Siesił Krarup Andersan i inšyja navukoŭcy ŭ svaim daśledavańni.

(Usie karciny, raźmieščanyja nižej, byli praanalizavany ŭ daśledavańni).

Krystafier Vilhielm Ekierśbierh, «Ruski fłot kala Elsinara», 1826 hod. Fota: Wikimedia Commons

Krystafier Vilhielm Ekierśbierh, «Ruski fłot kala Elsinara», 1826 hod. Fota: Wikimedia Commons

Krystafier Vilhielm Ekierśbierh, «Dacki vajskovy karabiel Dronning Marie z 84 harmatami ŭ pralivie», 1834 hod. Fota: Wikimedia Commons

Krystafier Vilhielm Ekierśbierh, «Dacki vajskovy karabiel Dronning Marie z 84 harmatami ŭ pralivie», 1834 hod. Fota: Wikimedia Commons

Krysten Kiobkie, «Susanna Siesilija Kiobkie, žonka mastaka», 1836 hod. Fota: Wikimedia Commons

Krysten Kiobkie, «Susanna Siesilija Kiobkie, žonka mastaka», 1836 hod. Fota: Wikimedia Commons

Krysten Kiobkie, «Partret mastaka-dekaratara H. K. Chiłkiera», 1837 hod. Fota: Wikimedia Commons

Krysten Kiobkie, «Partret mastaka-dekaratara H. K. Chiłkiera», 1837 hod. Fota: Wikimedia Commons

Navukoŭcy patłumačyli, što adchody pivavareńnia nanosili na pałotny ŭ vyhladzie pasty dla stvareńnia hładkaj pavierchni i praduchileńnia prasočvańnia farby.

Aŭtary daśledavańnia ŭpeŭnienyja, što hetyja novyja viedy dapamohuć zrazumieć, jak daŭžej zachavać šedeŭry mastactva.

Čytajcie taksama:

«My budziem pierahladać svaje zapisy pa miery mahčymaściaŭ». Amierykanskaja ŭstanova adkazała na biełaruski zapyt adnosna źmieny podpisaŭ pra pachodžańnie mastakoŭ

«Navat Prypiać mocna źmianiła svajo rečyšča». Biełarus z dapamohaj ChatGPT stvaryŭ unikalny sajt, dzie staradaŭnija karty Biełarusi možna paraŭnać z sučasnymi

Top kulturnickich kanałaŭ ad Mikity Moniča

Клас
7
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
1
Сумна
1
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?