Były načalnik navapołackaj kałonii №1 Andrej Palčyk
Vulica Nakaniečnikava, paŭnočny rajon Baranavič. Cichi žyły masiŭ z vozieram, škołami i sadami. Pobač viečna pusty Ladovy pałac i Śviaciłaŭskaje voziera, u jakim nielha płavać, ale ŭsio roŭna pryhoža.
Ad šumu staroj trasy R2, jakaja viadzie na Minsk, rajon adździalaje nievialiki haražny masiŭ i redkaja lesapałasa. Ad vialikaha zavoda aŭtamatyčnych linij — čyhunka.
Mała što parušaje spakoj žycharoŭ, heta kłasičny cichi biełaruski spalny rajon. U hetych dvarach, chodziačy pa adnych ściežkach, vyraśli dva zusim roznyja čałavieki — Ihar Łosik i Andrej Palčyk.
Jany žyli ŭ adnym daŭžeznym domie numar 33 na toj samaj vulicy Nakaniečnikava.
Łosik prapisany ŭ pieršym korpusie, Palčyk — u druhim. Ale pa fakcie ich kvatery raździalaje litaralna paru padjezdaŭ. Baćki Palčyka i ciapier tam žyvuć.
Palčyk viadomy svajoj žorstkaściu.
«Načalnik na vačach padnačalenych źbivaje ludziej, ździekujecca ź ich. Pry hetym, dumaju, jon atrymlivaje ad svaich dziejańniaŭ asałodu. Heta bačna pa jaho tvary», — raskazvaŭ u intervju błohier Alaksandr Kabanaŭ.
Dniami stała viadoma, što Ihar Łosik parezaŭ sabie ruki i horła. Jak paviedamlała «Svaboda», Ihar nibyta admoviŭsia «zajmacca pryborkaj pamiaškańnia», i jamu pryhrazili, što źmieściać u ŠIZA. U adkaz na heta viazień demanstratyŭna ŭ prysutnaści inšych asudžanych lazom parezaŭ sabie ruku i šyju.
Taksama paviedamlałasia, što Palčyka zdymajuć z pasady i pieravodziać na pracu ŭ inšaje miesca dla asudžanych.
Čytajcie taksama:
«Klučyca nie tak zrasłasia i kostka ŭpirajecca ŭ horła». Novyja śviedčańni ździekaŭ sa źniavolenych u navapołackaj kałonii





