Skrynšot: Biełaruś 1
«Hanieńni na carkvu — heta toje, što čakała b nas u vypadku, kali zachodnija krainy pastavili b siudy maryjanietkavy ŭrad, — zajaviŭ staršynia Biełteleradyjokampanii Ivan Ejsmant. —
Vy ž pahladzicie, chto staŭ tam na čale hetaha — usialakija Franaki i iže ź imi. Tam ža nie toje, što kataliki — tam masony jość siarod ich, dastatkova viadomyja ludzi. Ludzi amierykanskaj, zachodniaj viery. Źnikła b Biełaruskaja pravasłaŭnaja carkva z terytoryi Biełarusi».
Ale faktyčna pryciaśnieńni viernikaŭ pačali łukašenkaŭcy. Nie davali viarnucca ŭ Biełaruś arcybiskupu Tadevušu Kandrusieviču, adpravili ŭ adstaŭku pryncypovaha Hrodzienskaha archijepiskapa Arciemija, zabaranili katalikam malicca ŭ Čyrvonym kaściole paśla dziŭnaha pažaru, katujuć za kratami śviatara Uładzisłava Bahamolnikava, jaki adpiavaŭ Ramana Bandarenku (na śviatara zaviali kryminalnuju spravu pa artykule 342 KK).





