Čarha pa apastyl u Minsku ŭ krasaviku. Fota: dev.by

Čarha pa apastyl u Minsku ŭ krasaviku. Fota: dev.by

Pieršyja prablemy z apastylem u Biełarusi źjavilisia 10 sakavika hetaha hoda, kali viedamstva bolš za dziesiać dzion nie prymała dakumienty. Z druhoj chvalaj ciažkaściaŭ biełarusy sutyknulisia 22 sakavika, kali košt lehalizacyi dakumientaŭ vyras u 10 razoŭ (z 16 da 160 rubloŭ). A zaraz čerhi bjuć čarhovyja rekordy.

Minčanka Hanna padavała dakumienty na apastyl siońnia. Dziaŭčynie pašancavała: zapisaŭšysia ŭ siaredzinie krasavika, jana čakała ŭsiaho try miesiacy. Jaje siabroŭcy pašancavała mienš.

— Jaje zapisali na 3 sakavika 2023 hoda.

Pakul my stajali ŭ čarzie, navat byŭ žart, što kali chočaš apastylavać paśviedčańnie ab naradžeńni dziciaci, treba zapisvacca, jak tolki zaciažaryš. I jakraz kali dzicia narodzicca, padydzie čarha, — śmiajecca surazmoŭca.

— Normy na pryjom u MZS ciapier takija: albo 50 čałaviek, albo 120 dakumientaŭ u dzień. Pry hetym i na zapis kožny dzień pryjazdžaje prykładna stolki ž. Pavieličeńnie ceny na apastyl nie asabliva niešta źmianiła.

Pa słovach dziaŭčyny, kala dźviarej MZS zaraz farmujucca niekalki čerhaŭ. Pieršaja — užo zapisanyja na padaču ludzi. Druhaja — inšaziemcy, treciaja — ludzi, jakija tolki chočuć zapisacca. Asobna stajać tyja, chto choča atrymać apastyl nie zapisvajučysia, pa žyvoj čarzie. Hanna kaža, što hetyja ludzi čakajuć volnaje akienca:

— Kazali, što ludzi tam stajać pa dva tydni, pa načach prachodziać pieraklički. I tady jany na praciahu dvuch tydniaŭ atrymlivajuć svaje dakumienty, mohuć niejak ucisnucca. Naprykład, kali niechta, chto pa zapisie, nie pryjšoŭ. Abo prosiać ludziej, jakija ŭžo zachodziać, uziać i ich dakumienty — raptam prymuć. Usiaho takich było čałaviek 30-40. Dzieści 10-15 ź ich stajała la ŭvachodu, chtości na łavačcy siadzieŭ, chtości ŭ mašynie.

Alena, raskazała pra situacyju z dakumientami muža. Jamu nieabchodna zaśviedčyć daviedku ab adsutnaści sudzimaści dla pracy ŭ Litvie.

— Vyjaviłasia, što zapis u MZS užo na sakavik 2023 hoda.

Stali šukać inšyja varyjanty i daviedalisia, što niekalki ahienctvaŭ prapanavali zapisacca na kastryčnik-listapad za 350 rubloŭ. Jašče adno ahienctva, mahčyma, znojdzie miesca na kaniec lipienia za 500 rubloŭ.

I heta pry košcie samoha apastyla ŭ 160 rubloŭ! — aburajecca surazmoŭca. — Ale ja nie razumieju, jak heta mahčyma. U MZS mnie skazali, što tak i jość, ahienctvy niejak zajmajuć miescy. Bolš nijakaj infarmacyi nie dali.

«Zierkało» patelefanavała ŭ adno z ahienctvaŭ, u jakija źviartałasia čytačka. Rascenki i praŭda ździŭlajuć: 2000 rubloŭ — apastyl na aryhinał dakumienta ŭ MZS, 250 rubloŭ — na kopiju dakumienta ŭ Miniuście. I toje ŭ vypadku, kali znojdziecca volnaje miesca.

— Ciapier miescaŭ niama, patelefanujecie ŭ paniadziełak, — paraili nam. A na pytańnie, čamu tak doraha, adkazali łakanična:

— Tamu što ŭ MZS najbližejšy zapis na sakavik.

MZS: «Pierastanuć jechać — čarhi nie budzie»

Z pytańniami, čamu takaja doŭhaja čarha i čamu b nie pašyryć štat, žurnalistka «Zierkała» patelefanavała ŭ MZS jak pryvatnaja asoba. U hałoŭnym konsulskim upraŭleńni paćvierdzili: čarha i praŭda raściahnułasia ŭžo da sakavika nastupnaha hoda.

— A čamu taki vialiki termin treba čakać?

— Tamu što ludzi vyjazdžajuć i zapisvajucca ŭ čarhu.

— Jak mnie skazali, vy prymajecie ciapier pa 50 čałaviek u dzień. A moža być, možna prymać bolš, kali takija čerhi?

— U nas prymajuć stolki, kolki mohuć. Nijakich nie 50, a bolš.

— To-bok raniej sakavika zapisacca nie vyjdzie?

— Nie. Pakul usie jeduć — zapis na sakavik. Pierastanuć jechać — čarhi nie budzie.

Клас
19
Панылы сорам
67
Ха-ха
55
Ого
131
Сумна
28
Абуральна
100