Prezident Polščy Andžej Duda abvinavaciŭ Łukašenku ŭ arhanizacyi mihracyjnaha kryzisu na miažy ź ES i nahadaŭ pra represii i maštaby ŭciokaŭ ź Biełarusi.
Prezident Łatvii Ehiłs Levits zajaviŭ, što «Biełaruś ekspłuatuje i padstaŭlaje pad ryzyku biezabaronnych ludziej z roznych rehijonaŭ, […] kab destabilizavać Jeŭropu».
Litoŭski prezident Hitanas Naŭsieda adznačyŭ, što na Minsku lažyć adkaznaść za arhanizacyju mihracyjnaha kryzisu, taksama jon nahadaŭ pra falsifikavanyja vybary i represii. Navat słavaki prajšlisia pa Łukašenku, zhadaŭ jaho i prezident ZŠA Džo Bajden.
Dziejnyja dypłamaty ličać, što taki sinchranizavany naskok na aficyjny Minsk aznačaje adno: pierahlad palityki ŭ dačynieńni da Łukašenki z boku raźvitoha śvietu ŭžo prajšoŭ punkt niezvarotu.
Da žniŭnia 2020 hoda padavałasia, što režym Łukašenki źjaŭlajecca častkaj vyrašeńnia vialikaj rehijanalnaj prablemy. Što jon taksama spryjaje, chaj i asablivym čynam, raźvićciu biełaruskaj dziaržaŭnaści, stanaŭleńniu nacyi, stabilnaści ŭ rehijonie. Što jon zdolny vieści palityku ŭ nacyjanalnych intaresach i ŭ intaresach rehijanalnaj biaśpieki. Što režym składany, ale ŭsio ž partnior i hatovy da dyjałohu.
Paśla 2020 hoda stała jasna, što režym — nie instrumient vyrašeńnia prablemy, heta i jość prablema.
Što Łukašenka nie zdolny adaptavacca i stać jeŭrapiejskim palitykam. Što režym pieraŭtvaraje vysokakvalifikavanych śpiecyjalistaŭ va ŭciekačoŭ. Što ŭ krainie bolš za 670 palitviaźniaŭ.
Što jon pieraŭtvaraje terytoryju krainy ŭ adstojnik dla mihrantaŭ, parušaje avijacyjnyja praviły, pahražaje pierahladam damovaŭ ab uzbrajeńni. Što zamiest pracy na karyść stabilnaści i rehijanalnaj biaśpieki stanovicca krynicaj mižnarodnych prablem.
Lidary Zachadu publična kanstatujuć: vyrašeńnie prablemy — novyja sumlennyja vybary biez Łukašenki, vyzvaleńnie palitviaźniaŭ i dyjałoh. Nasupierak prapahandzie, Biełaruś znachodzicca na paradku dnia.
Ciapier mnohaje zaležyć ad taho, z čym Makiej projdziecca pa kalidorach AAN, što prapanuje dziejačam zachodniaha śvietu (pakul što viadoma, što jaho pryniali tolki pradstaŭniki Irana, Nikarahua i Turcyi).
Ale nie vyhladaje, što Makiej pryvioz z saboj aliŭkavuju halinku miru. Najchutčej, budzie zvykłaje «daviadzieńnie abjektyŭnaj infarmacyi da zamiežnych partnioraŭ».
Imavierna, zachodniki praz Makieja pasprabujuć danieści mesedž z patrabavańniem źmianić palityku i pajści na narmalizacyju.
Hety mesedž Łukašenka, padajecca, praihnaruje, jak rabiŭ heta nie raz, bo nadta vialikaja niezadavolenaść u krainie.
Vyhladaje, što palityka cisku sankcyjami i zmušeńnia da dyjałohu siłaj nie budzie spyniena da momantu dasiahnieńnia mety, ahučanaj za trybunaj AAN, kali treba — da 2025 hoda.





