Zdymaŭsia ŭ rasijskich sieryjałach, pravodziŭ paetyčnyja viečary

Ihnat z tvorčaj siamji. Baćka Ihar Jaŭhienavič byŭ akcioram Teatra junaha hledača, ciapier na piensii, viadzie kursy ŭ pryvatnaj tvorčaj studyi. Starejšy brat śpiavaje ŭ chory.

Debiut Ihnata na scenie zdaryŭsia ŭ 10 hod.

«U Teatry junaha hledača byŭ śpiektakl «Maleńki łord Faŭntleroj». Chłopčyk, jaki hałoŭnuju rolu vykonvaŭ, padros i nie moh jaje hrać. Režysior mnie kaža: u ciabie ž syn, davaj pasprabujem. I Ihnat dva siezony adyhraŭ hałoŭnuju rolu ŭ śpiektakli», — uspaminaje baćka.

Jany z małodšym synam vielmi blizkija. Šmat byvali ŭ pachodach z pałatkami, railisia ŭ tvorčych pytańniach.

Chłopiec vučyŭsia ŭ Akademii mastactvaŭ na režysiora telebačańnia. Na paru miesiacaŭ jon trapiŭ na stažyroŭku va Usierasijski dziaržaŭny instytut kiniematahrafii jak adzin z najlepšych studentaŭ. Kali viarnuŭsia, byŭ razhubleny. «Tam takaja baza! Šmat videakamier, aparatury, možna zdymać pa try filmy na tydzień. A ŭ nas ciažka adzin za dva miesiacy, bo tam čarha na techniku», — dzialiŭsia jon tady ŭražańniami z baćkam.

Ihar Jaŭhienavič z uśmieškaj raskazvaje, jak syn studentam zapisvaŭ muzyčny klip.

«Jany damovilisia ź siabroŭkaj, jakaja ŭziała klučy ad šykoŭnaj kvatery znajomych. A im treba było, kab hetaja kvatera pieratvaryłasia ŭ pustyniu. Navieźli piasok z karjeru. Kali ja ŭvajšoŭ tudy, dumaŭ, serca stanie: a raptam haspadar pryjedzie? Jany sypali piasok na stoł, kresły, jon byŭ paŭsiul».

Dziciem Ihnat zdymaŭsia ŭ filmie «Duniečka», paźniej — u rasijskich sieryjałach (naprykład, u «Muchtar. Novy śled»). Paśla akademii jon pracavaŭ videamantažoram na «Biełaruś 3», a potym syšoŭ u svabodnaje płavańnie.

U filmie «Duniečka»

U filmie «Duniečka»

«Niejak jeździŭ u Picier. Jany tam kampanijaj zrabili internet-partał. Ich pachvalili — i kinuli, nie zapłacili ni kapiejki. Chłopcam daviałosia myć posud u bary, kab prosta dajechać dadomu», — zhadvaje baćka.

Ihnat pisaŭ vieršy i arhanizoŭvaŭ paetyčnyja viečary. Byŭ svaim u minskaj bahiemnaj tusoŭcy. U 2016 hodzie jany z pryjacielami pastavili śpiektakl «Učyniena» i vystupili ź im u DK imia Šarko. Apošnim časam pracavaŭ u rekłamnaj kampanii videamantažoram.

«Ihnat dabradušny i adkryty chłopiec. I maksimalna niekanfliktny: jon nie lubiŭ udzielničać u sprečkach, paźbiahaŭ ich. Časta prapanoŭvaŭ kamuści z kaleh biaspłatnyja kvitki ŭ teatr, jakija moh dastać pa znajomstvie. Niekatoryja kalehi na spatkańni tak navat chadzili. Ihnat lohki na ŭzdym, byŭ adnym z hałoŭnych tusoŭščykaŭ u kampanii: vystavy, rejvy — jamu heta cikava», — raspavioŭ pra chłopca jaho były kaleha.

Padstavaj dla kryminalnaj spravy staŭ siabroŭski čat?

Blizkija nie pamiatajuć, kab Ihnat cikaviŭsia palitykaj. Ale ŭ dzień vybaraŭ chvalavalisia za jaho: bačyli, jak maładych ludziej zatrymlivali na vulicach.

«9 žniŭnia, kali pačałasia stralanina, ja telefanavaŭ synu. Jon tady skazaŭ: tata nie chvalujsia, my ź siabrami sustrelisia, siadzim kala stadyjona «Dynama» na nabiarežnaj, tut usio cicha. Havaryli amal da troch nočy.

Na nastupny dzień niedzie ŭ siem viečara jon pajšoŭ u kramu, kab cyharet kupić (jon žyvie niedaloka ad cyrka). I źnik. Dva dni my nie viedali, dzie jon znachodzicca. A potym nam pašancavała — 12 žniŭnia chłopiec, jaki vyjšaŭ z turmy, patelefanavaŭ nam i skazaŭ, što Ihnat u Žodzina.

Ja jeździŭ tudy, čakaŭ, što jaho adpuściać. Tam vielmi šmat ludziej sabrałasia. U sieradu čałaviek 100, a ŭ piatnicu, moža, try tysiačy, usie čakali svaich rodnych. Było šmat vałancioraŭ. Kava, ježa, koŭdry… I śpis telefonaŭ kiroŭcaŭ aŭto, jakija vyzvalisia ŭ lubuju kropku krainu davieźci.

Ja takoha nie bačyŭ nikoli ŭ žyćci. I nie bačyŭ nikoli stolki źbitych ludziej. 

U piatnicu pad viečar patelefanavaŭ śledčy, skazaŭ, što syn trapiŭ pad padazreńnie pa 293-m artykule».

Paźniej siamja daviedałasia, što syna zatrymali niedaloka ad doma. Z saboj u jaho była kartka, klučy ad kvatery, telefon i pašpart (maci, jakaja viarnułasia dadomu, papiaredziła, što dakumienty praviarajuć). U dvary stajała milicyja — Ihnat pakazaŭ svoj pašpart, što jon tut žyvie. Jaho prapuścili. Kali chłopiec pierajšoŭ praśpiekt, da jaho padbiehli amapaŭcy, skrucili i pasadzili ŭ aŭtazak.

Padstavaj dla kryminalnaj spravy, nakolki zrazumieli baćki, moh stać čat, jaki Ihnat stvaryŭ 9 žniŭnia dla sustrečy ź siabrami. Chłopiec nazvaŭ jaho «Prahułka».

«Ale jany kožnuju niadzielu sustrakalisia ź siabrami, Ihnat naohuł kampaniejski čałaviek», — razhubleny baćka.

Maładoha režysiora sudzili i pa administracyjnaj spravie. U pratakole było šmat pamyłak: napisali, što Ihnat biespracoŭny, što ŭ jaho siaredniaja adukacyja. Dali štraf 540 rubloŭ.

Kryminalnuju spravu paźniej pierakvalifikavali — artykuł 293 (arhanizacyja masavych biesparadkaŭ z pahromami, padpałami, uzbrojenym supraciŭleńniem pradstaŭnikam ułady) źmianili na 342 (arhanizacyja hrupavych dziejańniaŭ, jakija hruba parušajuć hramadski paradak, abo aktyŭny ŭdzieł u ich), pa jakim miakčejšaje pakarańnie. 

Baćka pierapisvaje synu vieršy Brodskaha

Niekalki teatraŭ nakiroŭvali chadajnictvy ŭ abaronu Ihnata, ale chłopca da suda pakinuli ŭ SIZA.

«My dvojčy sustrakalisia z synam: u kastryčniku i ŭ śniežni. Na ŭmovy jon nie skardziŭsia. Usie kažuć, što ŭ paraŭnańni z Akreścina Žodzina — heta pijanierski łahier, a Vaładarskaha jašče bolš cyvilizavanaje miesca.

Mnie padabałasia, jak jon vyhladaje, dumaŭ, budzie horš. Ale kali sustrelisia druhi raz, to ja zrazumieŭ, što ŭ pieršy jon vyhladaŭ drenna. Byŭ krychu zapałochany. Ihnat nie słužyŭ, tamu ja jamu kazaŭ: staŭsia, byccam heta zamiest armii».

Chłopiec atrymlivaje šmat listoŭ — ź Biełarusi, Rasii, Izraila. Nie paśpiavaje ŭsim adkazvać. U adnoj z kamier, dzie jon siadzieŭ, było niedastatkova śviatła i stajaŭ tolki adzin stoł, za jakim usie pisali pa čarzie. 

Za kratami režysior šmat čytaje. U turemnaj biblijatecy znajšoŭsia Dastajeŭski, Hančaroŭ, Markies, Kartasar.

«Niama Brodskaha, a syn vielmi lubić jaho. Ja ŭ listach časam pierapisvaju niekalki vieršaŭ. U adnym ź listoŭ dasłaŭ jamu refierat pra Piščałaŭski zamak. Napisaŭ, kab nie sumavaŭ vielmi, bo ŭ hetaj turmie siadzieŭ i Dunin-Marcinkievič, i Jakub Kołas. Ich imionami nazvany vulicy Minska, tamu ŭ hetych chłopcaŭ, jakija tam siadziać, jašče ŭsio napieradzie».

Клас
Панылы сорам
Ха-ха
Ого
Сумна
Абуральна

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?