«Pavažanyja movaznaŭcy, padkažycie, jak pa-biełarusku nazyvajecca škodnaja žančyna? Nie ŭ sensie łajanki, a kab padkreślić asablivaści charaktaru (toje, što pa-rusku «stierva»)», — zapytaŭsia ŭ supołcy «Tolki pra movu» adzin z udzielnikaŭ.
Što prapanoŭvaje šanoŭnaja publika?
Voś piśmieńnik Valer Hapiejeŭ ličyć, što prablemy takoj nie isnuje: «Ścierva — ahulnasłavianskaje słova. To čamu nielha pisać u biełaruskaj movie?» — i pryvodzić artykuł sa słoŭnika: «Stiérva ž., stiérvo «padal» (Dal), ukr. stiérvo, błr. ściérva, dr.-russk. sťrva ž., sťrv ž. «trup», russk.-csłav. sťrv νεκρός (Sriezn. III, 586), bołh. str'v, sierbochorv. stȓv m., słovien. stȓv, rod. p. -ȋ, ž., «žierd́ v stohu», ostȓv «suchoje dierievo dla nasaživanija snopov», polsk. ścierw, ścierwo «padal», v.-łuž., n.-łuž. śćerb — to žie».
Šmat chto ŭzhadvaje słova «larva», ale adna z udzielnic supołki ŭdakładniaje: «Larva — heta bolš pra lanivuju. Moj dzied asabliva lubiŭ hetaje słova i časta vykarystoŭvaŭ». Inšaja žančyna daje krychu adroznaje tłumačeńnie hetaj abrazy: «Larva — heta hulaščaja žančyna. Jana z muža ŭsiu žyćciovuju enierhiju vysmoktvaje».
Volha Kuźmič pryviała vyčarpalny pieralik z movy vioski Mosar Ušackaha rajona: «Nialudskaja, praciŭnaja, zajzdroślivaja, dryndanutaja, źviahlivaja…».
Hučać jašče varyjanty: jazva, verła, pechavaja, zaraza, paskuda, padła, šelma.
A jaki varyjant možacie prapanavać vy, jak u vas nazyvałasia «nachabnaja, biessaromnaja žančyna», «ścierva»? Pakidajcie kamientary.





