Fota: The Plaza Gallery, Los Angeles
Mod Vahnier viadomaja jak pieršaja žančyna-tatuiroŭščyk i jak adna z dvuch apošnich tatu-majstroŭ, jakija nabivali tatuiroŭki biez vykarystańnia indukcyjnaj mašyny (druhim byŭ jaje muž).
Jana naradziłasia ŭ 1877 hodzie ŭ akruzie Łajan, Kanzas. Pracavała ŭ šerahu vandroŭnych cyrkaŭ, vystupała jak pavietrany i «zvyšhnutki» akrabat.
Na Suśvietnaj vystavie 1904 hoda ŭ Sent-Łuisie, Misury, jana paznajomiłasia z Hasam Vahnieram, jaki nazyvaŭ siabie «najbolš malaŭniča rastatuiravanym čałaviekam Amieryki». Dziaŭčyna pramianiała spatkańnie na ŭrok tatujavańnia. Praź niekatory čas Has staŭ jaje mužam, a jaje cieła stała «malaŭniča tatujavanym».
Paśla taho, jak Mod pakinuła cyrk, jany z mužam vandravali pa Štatach jak tatuiroŭščyki i «žyvyja atrakcyjony». Ich dačka Łavieta pačała nabivać tatuiroŭki va ŭzroście 9 hod. Mod pamierła va ŭzroście 84 hod u Łoŭtanie, Akłachoma.