Upieršyniu za apošnija piać hadoŭ u Minsku pavialičyłasia kolkaść samahubstvaŭ, paviedamiŭ pieršy namieśnik staršyni kamiteta pa achovie zdaroŭja Minharvykankama Dźmitryj Čaradničenka 13 lutaha na kalehii kamiteta pavodle vynikaŭ pracy ŭ 2014 hodzie. 

Zhodna ź jaho słovami, u 2014 hodzie skončyli žyćcio samahubstvam 182 žychary stalicy, što na 10 čałaviek, ci na 5,8%, bolš, čym hodam raniej. Siarod asob pracazdolnaha ŭzrostu kolkaść samahubstvaŭ pavialičyłasia na 9,7%. 

U cełym u Minsku lik pamierłych ad źniešnich pryčyn (vypadkovyja ŭtapleńni, samahubstvy, zabojstvy, vypadkovyja atručeńni ałkaholem, DTZ) źmienšyłasia na 6%. U vyniku źniešnich pryčyn zahinuli 1.334 čałavieki, u tym liku 887 — u pracazdolnym uzroście. 

«Niahledziačy na niehatyŭnuju dynamiku, pakazčyk suicydaŭ nie vychodzić za miežy tak zvanaj nizkaj normy pavodle kryteryjaŭ SAAZ. Adnak nielha źnižać uvahu ŭ dačynieńni da prablemy. Naša zadača – prafiłaktyka suicydalnych pavodzin», – skazaŭ Čaradničenka. 

Staršynia kamiteta pa achovie zdaroŭja Minharvykankama Ihar Jurkievič adznačyŭ, što suicydy, jak praviła, učyniajucca ŭ narkatyčnym i ałkaholnym apjanieńni, tamu ŭsio bolš aktualnym stanovicca «ciesnaje mižviedamasnaje ŭzajemadziejańnie pa praduchileńni hetych strat». U jakaści dziejsnych mier, pryniatych u śfiery prafiłaktyki samahubstvaŭ, Jurkievič nazvaŭ dziaržaŭnuju palityku pa baraćbie z raspaŭsiudžvańniem narkotykaŭ, u pryvatnaści spajsaŭ. 

Biełaruś, pavodle kryteryjaŭ SAAZ, źjaŭlajecca krainaj z vysokim uzroŭniem suicydaŭ, jakim ličycca 20 vypadkaŭ na 100 tys. nasielnictva. Z 2002 pa 2013 hod hety pakazčyk źniziŭsia na 39,6% — z 33,3 da 20,1 vypadku na 100 tys. nasielnictva. U Minsku ŭ absalutnych ličbach i ŭ raźliku na 100 tys. nasielnictva ŭzrovień samahubstvaŭ na praciahu apošnich hadoŭ byŭ prykładna ŭ dva razy mienšy, čym u cełym pa krainie. 

Daktary zaklikajuć u vypadku ŭźniknieńnia psichałahičnych prablem źviartacca da śpiecyjalistaŭ, a taksama na liniju ekstrannaj psichałahičnaj dapamohi. Telefon dla darosłych u Minsku: (017) 290-44-44; dla dziaciej i padletkaŭ: (017) 246-03-03; biaspłatny telefon dziciačaj linii MHA «Razumieńnie»: 8-801-100-1611.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?