Narmalny čałaviek u toj samaj miery adčuvaje patrebu krytykavać śviet, u jakim žyvie, jak i prymać jaho pazityŭna. Praporcyi hetych patreb u čałaviečaj psichicy prykładna roŭnyja, i heta stvaraje narmalnyja ŭmovy dla raźvićcia čałavieka.
Sudovy praces u Ašmianach suprać fatohrafaŭ jak na dałoni pakazaŭ, što ŭłada nie cierpić nie tolki krytyki, ale i svajho adbitku ŭ lusterku. 19 hod jany sprabujuć zakryć rot krytykam, a ŭ vyniku heta pavialičvaje patrebu adabreńnia.Precedent z albomam «Pres-fota Biełarusi» pakazvaje, što patreba adabreńnia nabyła formu hipierzakampleksavanaści.
Jany chočuć bačyć siabie pryhožymi vołatami, vialikimi dziaržaŭnymi dziejačami, zmaharami za narodnaje ščaście, a navokał utopiju — ščaślivyja ahraharadki i ŭdziačnych hramadzian.Kali takoj karcinki atrymać nie ŭdajecca, to praz prymus jany pazbaŭlajuć čałavieka nie tolki prava krytyki, ale i prostaha apisańnia.
Chvaroba i nakanavańnie kožnaj dyktatury — heta infantylizm. I ŭ hety infantylizm jany chočuć śpichvać jak maha bolš ludziej.
Dyktatura nastolki pahardžaje ludźmi, što imkniecca, kab narod ździacinieŭ.
Heta antymastacki režym. Jon krucić miljardami, ale, kali biarecca za šedeŭr, to vychodziać vieršy pra «tualecišča». Biarecca za muzyku — a vychodziać pieśni pra «vinohrad zielonyj», biarecca za architekturu — a paŭsiul smurod sajdynhu.
Łukašysckaja žurnalistyka nie fatahrafuje žyćcio, jana padciahvaje ŭsio pad adzin tezis. Jany marać vyklučna pra pastanovačnyja zdymki i ŭ vyniku vychodzić... žurbinka.
Ale navat z usioj svajoj machinaj i pustymi frazami jany nie zdolnyja pajści napierad. Pieraškoda dla ich — tvorčaja indyvidualnaść, bunt i svaboda. I hetuju zavadu im nie zburyć.
Jany marać izalavać hramadstva i zakryć jamu rot da takoj miažy, kab ludzi navat na kuchniach nie havaryli pra toje, što navokał ich skroź chłuśnia.Bo kali ludzi nie buduć čytać, słuchać i razmaŭlać pra toje, što navokał falš, to jany pierastanuć jaho razumieć. A adsiul adzin krok da pryniaćcia chłuśni za praŭdu.