Nahadajem, što ŭ listapadzie 2012 hoda upraŭleńniem Śledčaha kamiteta pa h. Minsku była raspačataja kryminalnaja sprava ŭ dačynieńni da dyrektara AAT «Abjadnanaja dyrekcyja budavanych abjektaŭ». Jamu było inkryminavanaje ździajśnieńnie złačynstva pa č.3 art.424 Kryminalnaha kodeksa Biełarusi (złoŭžyvańnie ŭładaj abo słužbovymi paŭnamoctvami, ździejśnienaje słužbovaj asobaj, jakaja zajmaje adkaznaje stanovišča, albo padčas vykanańnia funkcyjaŭ pa raździaržaŭleńni ci pryvatyzacyi dziaržaŭnaj majomaści, albo jakija paciahnuli ciažkija nastupstvy).
Pavodle dadzienych pravaachoŭnych orhanaŭ, padazravany nibyta z kastryčnika 2010 hoda pa travień
Usio heta, na dumku pravaachoŭnych orhanaŭ, dyrektar rabiŭ z karyślivych intaresaŭ, žadajučy premii za vykanańnie prahnoznych pakazčykaŭ, a taksama atrymać biaspłatny ramont svajoj asabistaj nieruchomaści za košt pryvatnaj kampanii.
Jak adznačaje prakuratura, budaŭnictva abjekta viałosia ŭ ramkach dziaržaŭnaj inviestycyjnaj prahramy, zaćvierdžanaj Ukazam prezidenta № 562 ad 16 kastryčnika 2008 hoda, tamu dziejańni padazravanaha nie tolki nanieśli škodu dziaržavie ŭ pamiery 3,6 miljarda rubloŭ, ale i škodu dziaržaŭnym intaresam.
Praz try miesiacy rasśledavańnie atrymała praciah.U lutym Śledčy kamitet raspačaŭ jašče niekalki kryminalnych spravaŭ. U liku padazravanych apynulisia hałoŭny inžynier AAT «Abjadnanaja dyrekcyja budavanych abjektaŭ», hałoŭny ekanamist adździaleńnia «Frunzienskaje» ŭpraŭleńnia dziaržaŭnaha kaznačejstva pa h. Minsku i dyrektar PSUP «Miłdzis». Praŭda, inkryminavanyja im złačynstvy pakul nikčemnyja ŭ paraŭnańni z sumaj škody, pryniesienaj dziaržavie.
Tak, dyrektaru PSUP «Miłdzis» inkryminujecca škoda biez prykmiet kradziažu — č.2 art.216 Kryminalnaha kodeksa Biełarusi. Jon padazrajecca ŭ tym, što šlacham składańnia i vydačy zaviedama iłžyvych aficyjnych dakumientaŭ u vyhladzie daviedak koštu i aktaŭ
Ciapier staličnaja milicyja pravodzić pravierku dziejnaści AAT «Abjadnanaja dyrekcyja budavanych abjektaŭ» Minkultury pa abjekcie «Rekanstrukcyja z častkovaj restaŭracyjaj budynka Nacyjanalnaha akademičnaha teatra imia Ja.Kupały».