Niadbajnaść i durnota. «Proźvišča (proźvišča)» — heta našaje rodnaje biełaruskaje słova. «Familija»? Nie — heta biełaruskimi litarami čužy rasiejski impart.
Nu kali Smalensk naš, to možna pakinuć dyjalektyčnaje dla ich. A tak nasamreč, pakazčyk što za narodnyja hrošy (padatki) siadzić kałabaracyjnaja chieŭra, jakaja ni to što chacia b jak chamielion prykryłasia, a realna raspradaje krainu jak salicior ujeŭšysia ŭ vantroby
Ujaŭlaju sabie, jak vyhladaŭ by adkaz z łukašenkaŭskaha ministerstva adukacyi, napisany hetym kadłubajem całkam pa-biełarusku. Ŭsio zakanamierna va ŭmovach, kali TBM razahnali, a jaje zasnavalnicu Alenu Anisim aryštavali pa artykułu dla ałkanaŭtaŭ, a potym na hetaj padstavie z AN zvolnili. Prapanuju ŭvieści novy termin - kadłubajščyna: ahresyŭnaje niavustva łukašenkaŭskaha čynavienctva.
A jak by mieŭ vyhladać atestat, dyplom? Z familijaj abo z proźviščam?
Takija pytańni nahadvajuć mierkavańni krytyčna nastaŭlenych da panujučaha režymu paŭnočnakarejcaŭ pra toje, što mabyć ŭ zša dzionnaja norma vydačy rysu na čałavieka paŭtary abo navat dźvie kili, a nie piaćsot hramaŭ, jak ŭ Pcheńjanie.
Nia hedak daŭno skandał byŭ u suviazi z testami ci tam ekzamenami, nia viedaju. Ale viedaju, što sprečki iduć vakoł taho, jak nadaŭcy pasłuhi (navučalnyja ŭstanovy) majuć aceńvać atrymalnikaŭ pasłuhi (navučencaŭ).
JAK? Cyrulnik stavić adznaku pastryžanamu – vidavočna, ździek i vyčvarenstva. I stryhčy budzie aby z ruk, niezadavolenym ža padpsuje sacyjalny rejtynh nizkaj adznakaj.
Ździek niejki i vyčvarenstva, vidavočna. A voś sprečki vakoł testaŭ i formy atestataŭ zaciatyja.
Bratki, pracadaŭca prymaje ispyt viedy i ŭmieńniaŭ padčas pryjomu na pracu. I ŭsio, i dosyć hetaha. Najtrapniejšy ispyt.
A dyplom navučalnaja ŭstanova moža davać fakultatyŭna, paraiŭšysia pra jaho formu z samym vypusknikom, na ścienku paviesić pobač z partretam, na sapraŭdnaj pracy nie ŭzirajucca dyplom (atestat)
I tak, zaraz sacyjalistyčnaja emihracyja vybuchnie – za adukacyju treba płacić, jak płacicie cyrulniku. Darmovy ŭsieahulny abaviazkovy cyrulnik vam vušy adreža, spračaćmieciesia potym ŭ internetach, jak dobra, kab nie adciaŭ hałavu.
Karpienka ci tam Kałdubaj vam źnianiŭ proźvišča na familiju, a ŭ Atavie (prahresyŭna i demakratyja, siabry? Ja sam nia razumiejusia ŭ hatunkach sacyjalizmu, patłumaćcie) čynoŭniki zahadali ŭ škołach kazać na surazmoŭcu jany, pakul "tyja" nie paviadomić, jany ličać siabie za jon ci za jana.
Demakratyčna, my ž demakraty ŭsie, razburajecca siamja z dapamohaj ministerstvaŭ adukacyjaŭ. Ŭ Biełarusi zamanucha darmovaje adukacyi niedemakratyčna razburaje siam' ju, a ŭkanadzie – demakratyčna. Na rozny kapył, a vynik toj sam.
I nadal žaniemsia za chalavaj?
U ich tam što, chvilolahi zakončylisia, kab kaho spytać było ? A čym zajmajecca adpaviedny fakultet ? Dzie ŭrešcie Vincuk, kudy jon hladzić ?.. Što praŭda, nakont Smalensku nia viedaju, a mahiloŭskija, staryja našy susiedzi ŭ Miensku, z majho malenstva, pamiataju, kazali: "iak vaša chamilija?", "kuchvajka", "škap" i dtp. Potym ja daviedaŭsia, što niekali ŭ našaj movie nie pramaŭlali litaru "f" uvohule, jak heta ciapier. Adsiul i Pilip, zamiest Filipa. Heta z łaciny "PH"(Philadelphia Phillies), pieraniali tolki "P"... Nu, dyk dzie Vincuk, jak pačuvajecca, bieź jaho tut nijak... Niachaj paśmiešyć svaimi prynazoŭnikam... Ci ŭ nas movie maraki vučyć buduć ? :)
⤷Žir, ja kazała ŭžo... a paŭtarać ja nie lublu. vy dauno źjechali adsiul i viartacca nie źbirajeciesia vašy tak nazyvajemyje hieny rastvoracca ŭ tym narodzie, dzie vy kinuli jakar svoj
⤷ kochta - heta biełaruskaje słova? u našaj vioscy babulki novaje słova, jakoje tolki pačuli, vymavić nie mahli. pierajnačvali pa-svojmu. tak zamiest "sasiski" kazali "syski" i h.d. treba było zapisvać.. heta tak zabaŭna było) ale ja była małaja
⤷Uład, 100% pryčym musić vałodać luby čynoŭnik na lubym miescy ale my dažyli da takoha, što navat ministr kultury nie toje što pa-biełarusku choć niešta skazać, a navat pa-rasiejsku 2-ch słoŭ źviazać nie moža
A čiemu udivlaťsia-to, jeśli v etoj stranie aktivisty BRSM v tridcať s lišnim s načalnika otdieła obrazovanija provincialnoho rajispołkoma stanoviatsia srazu zamiestitielami ministra obrazovanija, a s hłavnoho učionoho siekrietaria Nacionalnoj akadiemii nauk i vovsie ministrami obrazovanija.
Tridcatiletnije ministry i zamministry obrazovanija płodiat postanovlenija, kotoryje prochodiat sohłasovanija i juridičieskuju ekśpiertizu v Ministierstvie justicii vo hłavie s vojennymi i siłovymi hienierałami, učivšimisia v Rośsii.
a jašče što samaje sumnaje (ale heta tolki zdahadka) što mažliva padumali, što nie zrazumiejuć (a moža i sami čynoŭniki minobra ŭžo nie razumiejuć), što proźvišča - heta "familija", a nie "proźviŝie" (klička)
heta jak... pieršapačatkovaje "złučajciesia" na savieckim hierbie zamianili niekali na "iadnajciesia", bo ŭ maskvie ŭ słovie "złučajciesia" ubačyli inšy (pikantny) sens
Aviečy statak chałujoŭ,iaki jakuju zaŭhodna bazu padviadzie pad jakuju zaŭhodna łuchtu. Jak ža dobra heta ŭsio valicca budzie—uvieś hety haŭn*ny ruski kałchoz.
⤷ Niama taho złoha, tolki staraja dyjalektonizaležnaja etymołokhičnaja khrammatyka časoŭ VKŁ vyriatuje movu bo ni potribuje dokładnoho vymoŭleńnia. Koždyj vymoŭlenčij styl vyvodiť sie ź jeje - i stariejšije i noviejšije i sieriednije, ŭ odroźnieńni od transkripcijnych khrammatyk - i narkomoŭki, i taraškievicy. Chotiež i suistnovańnie mohčimo. Odrodžajem sie!!!
⤷ Starobiłorus, I što heta nam daść? Heta mieła-b niejki sens chiba što dla reintegracyi zachodniepaleskich havorak, ale-ž jany taksama hinuć. Rasiejskamoŭnamu ŭžo Kobryniu ci Pinsku ŭsio adno, jaki varyjant pravapisu treba vyvučać. Rešta biełaruskich havorak užo bolš za 100 hadoŭ paśpiachova karystajecca litaraturnaj movaj, zbudavanaj na vilenskich havorkach.
⤷ Niama taho złoha,
1. Zachodniepolijaskije hovorki - to osobnaja biłoruskaja mova, vołynskoho kštałtu. I nijakaja jeje rieintekhracija nimohčima principovo. Rijač idie tolki pro "prostuju" biłoruskuju movu.
2. Vilensko-Mijanskaja dyjalektyka (što ležiť u osnovi suč. transkripcijnoje khrammatyki) utrimlivaje ŭ sobija tolki noviejšuju fonietyku, to bok: tolki odnoernosť (R'), tolki maksimalnoje akańnie (blizkoje do moskoŭskoho), tolki połnuju zatvierdiełosť afrikat č', dž', šč', ždž', nu i odsutnosť dyftonkha. U stariejšich žie dyjalektoch: ŭschodnich i połdnievych - hetyje 4 charrakteristyki zachovali sie so starožitnych časoŭ u pieršorodnoje starosłavianskoje hučańni. I biłorusy nośbity hetych najstariejšich dyjalektoŭ skažať svoje vymoŭleńnie nikomu ni povinny.
3. Što heto dasť okromia spraviedlivosti i linkhvistyčnoje łokhičnosti? Nu naprikład dvuchernosť R'/Ŕ + niezatvierdiełosť Č, Šč połdnievo-Smolijanskoho styla dozvolaje źniziť psichołokhičnyj baŕjer pri pieriechodi z rośsiejskoje movy na biłoruskuju. A dyftonkh i roznyje styli akańnia (nipołnoho (napr. novahrodskoho) abo zusim odsutnoho (zapripiackoho)) odnočasovo viernie movie starožitnosť i nadasť bolšoje ŭnikalnosti (bo takoho ni maje ni ŭ rośsiejskoje ni vo ŭkrainskoje movach).
4. Ŭsie vymoŭlenčije styli vyvodiať sie z bazovoho (aŭtomatyčno, na letu) što dozvolaje nośbitu vybirať najbolej privabnyj varijant.
5. Biłoruskaja mova roźvivajeť sie NIE pośpiechovo, jak Vy odznačajetie. Pośpiechovo - to koli ŭvieś narod moviť, a ni horstka fanatoŭ połnočno-zachodnieho styla. Pora štosti robiť. Skidajma škodnoju ŭdaŭku odnobokoje fonietyki! Viertajma do korienioŭ! Svobodu stariejšim dyjalektam!
a paŭtarać ja nie lublu.
vy dauno źjechali adsiul
i viartacca nie źbirajeciesia
vašy tak nazyvajemyje hieny
rastvoracca ŭ tym narodzie, dzie
vy kinuli jakar svoj
u našaj vioscy babulki novaje słova, jakoje tolki pačuli, vymavić nie mahli. pierajnačvali pa-svojmu. tak zamiest "sasiski" kazali "syski" i h.d.
treba było zapisvać.. heta tak zabaŭna było) ale ja była małaja
miarkujučy pa ŭsim, vy dauno biez pracy
s Muślimom Mahomajevym
pryčym musić vałodać luby čynoŭnik na lubym miescy
ale my dažyli da takoha, što navat ministr kultury nie toje što pa-biełarusku choć niešta skazać, a navat pa-rasiejsku 2-ch słoŭ źviazać nie moža
zatoje ŭ Charaktarystycy nadrukavana - "Familija, sobstviennoje [a čyje jašče!?] imia", otčiestvo"
navošta ŭ dadzienym vypadku pisać "sobstviennoje"? kali heta ŭ sensie "imia sobstviennoje", dyk proźvišča - heta taksama imia sobstviennoje. i čamu tady nie praciahnuć u takoj maniery dalej - zamiest "ličnyje kačiestva" pisali b užo - "imia naricatielnoje" - taki-to i taki-to
i heta nie škoła, a adzin ź viadučych VNU krainy
što mažliva padumali, što nie zrazumiejuć (a moža i sami čynoŭniki minobra ŭžo nie razumiejuć), što proźvišča - heta "familija", a nie "proźviŝie" (klička)
heta jak... pieršapačatkovaje "złučajciesia" na savieckim hierbie zamianili niekali na "iadnajciesia", bo ŭ maskvie ŭ słovie "złučajciesia" ubačyli inšy (pikantny) sens