Znajści
Ałharytmičny łacinski varyjant
05.02.2023 / 23:1615RusŁacBieł

U internecie pradajucca pareštki Jeŭfrasińni Połackaj? Padobna, što nie

Na aŭkcyjonie Ebay vystaŭleny na prodaž srebny relikvaryj z častkaj cieła, jak śćviardžajecca, śviatoj Jeŭfrasińni Połackaj. Pra heta piša ŭ svaim telehram-kanale Anton Matolka.

Jak śćviardžaje aŭtar łota, unutry schovišča znachodziacca pareštki — kości i častki płoci śviatoj Jeŭfrasińni Połackaj, a taksama tablička z podpisam na łatyni: Sanctus Praxedis Polotiensis Virgin — Śviataja Praskoŭja Połackaja, dzieva.

ABNOŬLENA. Jak udakładniaje Anton Matolka, zhodna z dakumientam, hetyja pareštki chutčej za ŭsio naležać nie Jeŭfrasińni Połackaj, a śviatoj kniazioŭnie Paraskievie Połackaj.

Paraskieva Połackaja — heta połackaja kniazioŭna XIII st., śviataja katalickaj, hreka-katalickaj i pravasłaŭnaj cerkvaŭ.

Zhodna z krynicami, Paraskieva była dačkoj kniazia Rahvałoda-Vasila, pastryhłasia ŭ manachini, 7 hadoŭ žyła pry połackaj carkvie Spasa, potym ździejśniła pałomnictva ŭ Rym, pražyła tam niekalki hadoŭ, atrymała ad Papy Alaksandra VI čaścicu dreva Śviatoha Kryža, jakuju vysłała ŭ Połack, dzie tuju pakłali ŭ kryžapadobny kaŭčeh z nadpisam, pamierła ŭ Rymie.

Paraskieva Połackaja taksama pryličana da liku śviatych, u hetym vypadku Papam Ryhoram X (1273).

Adnak niama peŭnaści, što takaja śviataja sapraŭdy isnavała. Mahčyma, jaje pravobrazam stała Jeŭfrasińnia Połackaja ci Jeŭpraksija, stryječnaja siastra Jeŭfrasińni.

U apisańni łota ž havorycca pra pareštki Jeŭfrasińni Połackaj.

U apisańni paznačana, što heta pareštki z kalekcyi siamji Słoskansaŭ. Taksama apublikavanyja i fatahrafii dakumienta, jaki prykładajecca da pareštak. Padpisany jon katalickim biskupam Balasłavam Słoskansam, tam staić i jaho piačatka.

Balasłaŭ Słoskans (1893 — 1981) — apostalski administratar Mahilova i Minska, jon ža byŭ apostalskim vizitataram dla biełaruskich i ruskich katalikoŭ vizantyjskaha abradu ŭ emihracyi.

U roznych krynicach havorycca, što ŭ 1925 hodzie jon słužyŭ u kaściole Śviatoj Varvary ŭ Viciebsku i byŭ achviaraj stalinskich represij, u 1927 hodzie jaho aryštavali, abvinavacili ŭ špijanažy i sasłali ŭ Sałaviecki łahier.

Nashaniva.com

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj
ananimna i kanfidencyjna?

Клас
Панылы сорам
Ха-ха
Ого
Сумна
Абуральна
2
S nich bulon možno sdiełať?/adkazać/
06.02.2023
"kataliki pierarbili historyju žycija Jeŭfrasini i stvaryli takim čynam svaju katalickuju śviatuju." kłonirovali to jesť?
0
chch/adkazać/
06.02.2023
"Iźviestnyj śpiecialist po drievnim zachoronienijam, ochotnik za sokroviŝami prošłoho Poł Kudunaris po kličkie Indiana Bouns (bones — «kosti») obnaružił žutkovatuju kollekciju «inkrustirovannych» drahociennymi kamniami skieletov, pokojaŝichsia v cierkviach po vsiej Jevropie vot užie čietyrie sotni let. Istorik i iskusstvovied Poł Kudunaris sfotohrafirovał diesiatki puhajuŝich skieletov v samych zakrytych katoličieskich cierkviach i monastyriach. Niekotoryje iz etich udivitielnych skieletov, na ukrašienije kotorych ušło do piati let, chraniliś v siejfach i druhich podobnych kontiejnierach. Vsie eti foto vošli v knihu Poła, v kotoroj on prolivajet śviet na zabytyje vsiem mirom razukrašiennyje drahociennostiami moŝi.
.. V XVI viekie tysiači skieletov byli najdieny v rimskich katakombach i po prikazu Vatikana vystavleny na vsieobŝieje obozrienije v raznych horodach Hiermanii, Avstrii i Šviejcarii. Čiełoviečieskije ostanki byli raspriedieleny mieždu katoličieskimi cierkviami i monastyriami, čtoby zamieniť moŝi, uničtožiennyje v riezultatie protiestantskoj Rieformacii v 1500-ch hodach.
Priniatyje za ostanki rańnich christianskich mučienikov, eti užasnyje rielikvii, iźviestnyje kak Katakombnyje śviatyje, stali śviatyniami, napominajuŝimi o duchovnych ciennostiach zahrobnoj žiźni. Oni sdiełaliś simvołami katoličieskoj cierkvi, vnov obrietšiej vlijanije v protiestantskich riehionach.
Pieried ustanovkoj v cierkovnych nišach každyj skielet był tŝatielno diekorirovan zołotom, sieriebrom i drahociennymi kamniami mnohotysiačnoj stoimosťju. Na ukrašienije niekotorych moŝiej ušło do piati let.
Było objavleno, čto eti skielety prinadležat śviatym, chotia nikto iz nich nie sootvietstvovał etomu titułu sohłasno strohim praviłam katoličieskoj cierkvi, triebujuŝiej, čtoby śviatyje byli kanonizirovany. No k XIX vieku oni stali boleźniennym napominanijem o tiemnom prošłom, poetomu mnohije byli lišieny riehalij i vybrošieny za nienadobnosťju.
.. Kudunaris, proživajuŝij v Łos-Andžielesie, rasskazyvajet: «Ja rabotał nad očieriednoj knihoj, obśleduja raźličnyje sklepy, kohda natknułsia na eti skielety. Čiem bolšie ja uznavał o nich, tiem nastojčivieje stanoviłoś moje žiełanije poviedať etu zachvatyvajuŝuju istoriju širokoj publikie. Pośle toho kak oni byli najdieny v rimskich katakombach, vłasti Vatikana podpisali siertifikaty, objavlajuŝije ich mučienikami. Potom kosti byli słožieny v jaŝiki i otpravleny kuda-to na sievier, hdie skielety byli obłačieny v odieždy i ukrašieny drahociennymi kamniami, zołotom i sieriebrom. Zanimaliś etim v osnovnom monachini. K nim mohli byť dopuŝieny tolko tie, kto prinimał śviaŝiennuju cierkovnuju klatvu: poskolku ich sočli mučienikami, s nimi nie mohli imieť dieło prostyje mirianie. Eti skielety stali simvołami vsiepobieždajuŝiej viery i byli objavleny śviatymi v municipalitietach. Važnosť ich dla cierkvi opriedielałaś nie duchovnymi zasłuhami, kotoryje byli dovolno somnitielny, no socialnoj značimosťju. Oni sčitaliś čudotvornymi i ukrieplali śviaź ludiej s ich horodom. Eto takžie ukrieplało horodskoj priestiž».
(bigpicture.ru/imperiya-smerti-i-dragocennostej/)
0
Łoś/adkazać/
06.02.2023
Vučycie historyju, tak, a reštki, chutčej za ŭsio, ujaŭlajuć saboj katalickuju viersiju reštkaŭ Jeŭfrasińni :) Z histaryčnaha punktu hledzišča jany niesapraŭdnyja. Ale pradaviec viedaje, što pradaje :) Histaryčna niaredka zdarałasia tak, što ŭ roznych haradach i ŭ roznych chramach zachoŭvalisia reštki adnych i tych ža śviatych - mieć takoje było prestyžna, tamu išli na padrobki, i nie zaŭsiody možna vyśvietlić, dzie sapraŭdnyja, a dzie nie. Śviataroŭ i viernikaŭ takoje asabliva nie chvalavała, bo možna ž vieryć, što voś u nas sapraŭdnyja, a ŭsie astatnija nie :) Ale tut jaŭna bolš sapraŭdnyja ŭ Połacku, a nie hetyja.
Pakazać usie kamientary
Kab pakinuć kamientar, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera
Kab skarystacca kalendarom, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera