Znajści
Ałharytmičny łacinski varyjant
30.01.2023 / 20:116RusŁacBieł

Vada ŭ maładziečanskim ručai try razy za tydzień źmianiła koler. Što adbyvajecca?

U Maładziečnie adzin z ručajoŭ pastajanna mianiaje koler. Za adzin tydzień jon byŭ čyrvonyzialonysini, a ŭčora pakryŭsia alejnymi plamami. Miascovyja žychary kažuć, što prablemy z hetym vadajomam — ci, jak jaho jašče nazyvajuć, liŭnievaju kanavaju — ciahniecca nie pieršy hod. Maładziečanskaja rajonnaja inśpiekcyja Minskaha abłasnoha kamiteta pryrodnych resursaŭ i achovy navakolnaha asiarodździa heta paćviardžaje. Telekanał «Biełsat» parazmaŭlaŭ pra roznakalarovy ručaj z maładziečancami, čynoŭnikami, miascovym žurnalistam i ekołaham.

Krynica: Moje Mołodiečno / VK

Hety ručaj ciače pa vulicy Śviatajanskaj u Maładziečnie. Piać dzion tamu jon pačyrvanieŭ — pra heta napisali miascovyja supołki ŭ sacsietkach. Praz dva dni staŭ zialonym. Jašče praź dzień — sinim. Učora ž pakryŭsia alejnymi plamami. Ručaj sa Śviatajanskaj upadaje ŭ raku Ušu, a Uša — u Viliju.

«Ja tut žyvu 9 hadoŭ, i ŭvieś čas z hetaju kanavaju niejkija prablemy. Plamami salarki pakryvajecca časta, śmiardzić bienzinam. Ale kab tak koler mianiała, ja pieršy raz ubačyŭ», — raspavioŭ miascovy žychar, prysiadzibny ŭčastak jakoha mieścicca krychu dalej ad miesca, dzie ŭbačyli roznakalarovy ručaj.

Paćviardžaje słovy maładziečanca i spadarynia Tamara. Ź joju razmaŭlali žurnalisty miascovaj «Rehijanalnaj haziety». Tamara kaža, što prablemie hadoŭ z 20, uvieś hety čas pa ručai spuskajuć chimičnyja adkidy, miascovyja žychary pisali zvaroty čynoŭnikam, adnak, pavodle Tamary, «nijakich paćviardžeńniaŭ, što pa kanavie ciakuć bienzin i nafta, byccam nie znachodzili». Paśla daždžu rečka-ručaj pačynaje śmiardzieć.

«U taki čas pavietra pavinna być śviežym i čystym, a my, žychary, prosta zadychajemsia ad pachu bienzinu i nie vychodzim z chataŭ ni ŭ sad, ni ŭ aharod. Heta sapraŭdnaja biada! Alejnyja plamy ja nieadnojčy bačyła na svaje vočy. I jašče prablemy časam zdarajucca ŭ vychadnyja. A ŭsie pravierki pryjazdžajuć u budzień i nie paśla daždžu. Moža, tamu jany ničoha i nie znachodziać?»

Chto moža być datyčny? 

Jakija pradpryjemstvy mieściacca pobač z ručajom, možna pabačyć na mapie. 

Krynica: «Biełsat»

Kala vytoku — na Vilenskaj, 40 — jość transfarmatarny zavod «Ruełta» (dačka rasijskaha zavoda); maleńkaja krama, jakaja pradaje aŭtachimiju; bienzastancyja i krama šynaŭ. Na samoj vulicy Śviatajanskaj jość filijał «Minabłpaliva» (pradpryjemstva zabiaśpiečvaje nasielnictva ćviordym palivam: drovami i torfam).

Ručaj prachodzić pad puciepravodam i idzie ŭzdoŭž čyhunki.

Sama terytoryja, pa jakoj jon ciače, jak raskazali na ŭmovach ananimnaści ŭ rajvykankamie Maładziečna, častkova naležyć «Elektramodulu», častkova — Maładziečanskaj naftabazie («Biełarusnafta — Minskabłnaftapradukt»). Ale ž abodva hetyja pradpryjemstvy nie pablizu ručaja. 

«Nam zastajecca tolki varažyć na kavavaj huščy, bo ja, naprykład, dakładna nie mahu skazać, što voś hetkaje pradpryjemstva dakładna niešta źlivaje. U mianie tolki zdahadki, jak i ŭ miascovych žycharoŭ. Ci viedajuć vinavataha ŭ rajonnaj inśpiekcyi? Znoŭ ža, heta tolki maje zdahadki. Čarnoŭ adrazu ž zajaviŭ, što vinavaty znojdzieny. Inśpiektary kažuć, što nasamreč nieviadoma, chto i što źliŭ. Jany tam sami błytajucca ŭ pakazańniach. Možna mierkavać, što kali prablemie minimum ź dziasiatak hadoŭ, to ŭ inśpiekcyi ŭsio ž viedajuć, chto heta robić. I prosta zapluščvajuć vočy. Čamu? Tut znoŭ tolki zdahadki. Kali kazać pra naftabazu, naprykład, to jana raźmieščanaja nie tak blizka da ručaja. «Ruełta» pobač, tak. Ale «Ruełta» tolki ŭ 2006-m kupiła nadzieł u Maładziečnie, sam zavod adkryŭsia jašče paźniej», — raspavioŭ miascovy žurnalist.

Što kažuć ci jak błytajucca čynoŭniki?

Na nastupny dzień paśla taho, jak infarmacyja pra čyrvonuju vadu stała raspaŭsiudžvacca, «Kraj.baj» — miascovy partał, blizki da ŭładaŭ, — uziaŭ kamientar u načalnika Maładziečanskaj rajonnaj inśpiekcyi Minskaha abłasnoha kamiteta pryrodnych resursaŭ i achovy navakolnaha asiarodździa Uładzisłava Čarnova. Voś što jon zajaviŭ:

«Škody pryrodzie niama. A voś razhildziajstva rabotnikaŭ adnaho z haradskich pradpryjemstvaŭ jość… Jany ekanomiać na ŭstanaŭleńni ačyščalnych zbudavańniaŭ i skidajuć adkidy vytvorčaści ŭ vadu, jak praviła, bližej da viečara, kali zakančvajecca pracoŭny dzień. Nam užo viadoma, chto heta zrabiŭ. Ludzi buduć pakaranyja, navat pakažam ich pa televizary. Liŭnievaja kanava siońnia pad puciepravodam užo zvyčajnaha vyhladu».

Paśla «zvyčajnaha vyhladu» ručaj źmianiŭsia z čyrvonaha na zialony, potym sini, potym dadalisia alejnyja plamy.

Tady patelefanavali inśpiektaru Ivanu Mieluku, Čarnoŭ — jahony niepasredny kiraŭnik. Ivan Mialuk nie viedaŭ, što razmaŭlaje z žurnalistami, jany nazvalisia miascovymi žycharami.

— Chtości źliŭ farbu. Ale tam farbavalniki nie niebiaśpiečnyja dla čałavieka i dla pryrody. Pavodle pratakoła vyprabavańniaŭ našaj łabaratoryi, tam pieravyšeńnia HDK [hranična dapuščalnyja kancentracyi škodnych rečyvaŭ. — Zaŭv. red.] ni pa čym nie vyjaŭlena, tolki pa ŭzvažanych čaścicach — hruba kažučy, heta toj samy piasok. Ciapier u liŭnievuju kanavu ŭsio ściakaje, darohi piaskom pasypajuć, heta ŭsio tudy… I to, navat pa pieravyšeńnie HDK litaralna na pałovu adsotka pieravyšeńnie. Usio.

— A alejnyja plamy? Miascovyja žychary kažuć, što prablemie nie mienš za dziasiatak hadoŭ.

— Nu a pa naftavych plamach jość niuansy. Ale na vypusku va Ušu my kantralujem… Tam UP «Kamunalnik». Pavodle naftapraduktaŭ pieravyšeńnie było nievialikaje tolki ŭ kancy pazaminułaha hoda. A tak ničoha strašnaha niama.

— Miascovyja kažuć, što hetaja vada raźlivajecca na aharody.

— Tak, moža takoje być pry pavodkach.

— Dyk vy viedajecie, chto vinavaty ŭ źlivach? Čarnoŭ skazaŭ, što vy ŭžo viedajecie.

— Patelefanujcie Čarnovu tady i spytajcie ŭ jaho. Ja pakul mahu tolki skazać, što idzie administracyjny praces.

Čarnoŭ i Mialuk pracujuć u Maładziečanskaj rajonnaj inśpiekcyi Minskaha abłasnoha kamiteta pryrodnych resursaŭ i achovy navakolnaha asiarodździa.

Jość jašče Maładziečanskaja mižrajonnaja inśpiekcyja, jakaja padparadkoŭvajecca Minskaj abłasnoj, a taja — Dziaržaŭnaj inśpiekcyi achovy žyviolnaha i raślinnaha śvietu pry Łukašenku. 

Na zapyt u mižrajonnuju inśpiekcyju pryjšoŭ nastupny adkaz:

«Prykmiety parušeńnia pryrodaachoŭnaha zakanadaŭstva na terytoryi miascovaściaŭ rasśleduje Maładziečanskaja rajonnaja inśpiekcyja Minskaha abłasnoha kamiteta pryrodnych resursaŭ i achovy navakolnaha asiarodździa. Dadatkova možam paviedamić, što ab prablemie słužbam viadoma, vinavatyja vyjaŭlenyja. Žyćciu i zdaroŭju hramadzian ničoha nie pahražaje, što paćvierdzili łabaratornyja daśledavańni vady».

Składana zrazumieć, ci viedajuć inśpiektary, chto zabrudziŭ ručaj, ci nie. Ale Čarnoŭ paabiacaŭ partału «Kraj.baj» nazvać vinavatych.

Što dumaje ekołah?

Biełaruski ekołah kaža, što biez łabaratornych vynikaŭ analizaŭ vady sproba zrazumieć, chto i što źliŭ u ručaj, — heta varažba na kavavaj huščy. Paśla čyrvonaj vady ekołah vykazvaŭ zdahadku, što pryčyna moža być u aksidzie žaleza. Pry hetym raspavioŭ, što chimičnych rečyvaŭ, jakija mohuć afarbavać vadu, niekalki. Paśla zialonaj ekołah zahavaryŭ pra chrom. Paśla siniaj stała bolš zrazumieła, što ŭ ručaj źlivajuć farbu.

«Chutčej za ŭsio, praterminavanuju. Heta dosyć niebiaśpiečna, ale kali b źlivali ŭletku ŭ śpiakotu, nastupstvy mahli b być bolš surjoznyja. Ciapier treba manitoryć rečku. Moža być miortvaja ryba, a moža i ničoha nie adbycca. Lepš lubyja źmieny fatahrafavać i adpraŭlać u inśpiekcyju dy žurnalistam, kab prablema nie zabyłasia. Kali b da hetaha času mahli isnavać hramadskija aktyvisty, to probu vady advieźli b u łabaratoryju, i my b viedali dakładna, što ŭ joj utrymlivajecca. Ale heta mohuć zrabić i miascovyja žychary».

Z 1 lutaha ŭ Biełarusi pačynajuć dziejničać novyja ekałahičnyja normy ekspłuatacyi ściokavych vodaŭ, abaviazkovyja dla jurydyčnych i fizičnych asob. Heta vialiki dakumient na 40 staronak, u jakim padrabiazna raspaviadajecca, jak ačyščać ściokavyja vody. Ale ŭ dakumiencie niama nijakaj infarmacyi pra adkaznaść za parušeńnie patrabavańniaŭ.

Nashaniva.com

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj
ananimna i kanfidencyjna?

Клас
Панылы сорам
Ха-ха
Ого
Сумна
Абуральна
0
Hryška /adkazać/
30.01.2023
Ciapierašniaja ŭłada budzie dziejničać tolki tady, kali vada budzie bieł-čyrvona-biełaj.
0
Abu/adkazać/
31.01.2023
Hryška , Nahoniać jabaciek i brsm, kab vysierbali. A potym pamodziuć, bo jany ŭvabrali ŭ sabie virus ekstremizmu.
1
Maksim Dizajnier/adkazać/
31.01.2023
My, bIłarusiki, mirnyje ludzi. travim druh drucha to pierasolennaj kiłbasoju, to vadoj. Mičtajem, štoby u sasieda karova sdochła, i vsihda v Instahramie davolny saboj.
Pakazać usie kamientary
Kab pakinuć kamientar, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera
Kab skarystacca kalendarom, kali łaska, aktyvujcie JavaScript u naładach svajho braŭziera